Odchod Británie by Slovensko stál desiatky miliónov ročne

Ak by sa Briti rozhodli, že už ďalej nechcú byť súčasťou Európskej únie, Slovensko by prichádzalo ročne zo štátneho rozpočtu až o 60 miliónov eur.

22.04.2015 12:00
debata (108)

Približne toľko chce napríklad slovenská vláda v tomto a budúcom roku vynaložiť na dotovanie pracovných miest pre mladých ľudí. Veľká Británia, druhá najľudnatejšia krajina únie, v posledných mesiacoch vážne diskutuje o vystúpení z európskeho celku.

Slovensko sa aktuálne podieľa na európskom rozpočte sumou približne 800 miliónov eur ročne, čo predstavuje zhruba 0,5 percenta rozpočtu EÚ. Po zohľadnení príjmov, výdavkov aj spolufinancovania eurofondov sme však čistým poberateľom európskych financií, a to za posledných 11 rokov v sume cez 4 miliardy eur.

Briti svojim 11–percentným podielom by ako čistí prispievatelia po vystúpení z únie urobili takmer 5–miliardovú sekeru v únijnom rozpočte, na ktorú by museli doplatiť všetky členské krajiny. Únia na tento rok počíta vo svojom rozpočte so 145 miliardami eur na záväzky a 141 miliardami na platby.

„Vystúpenie čistého prispievateľa, Veľkej Británie, ktorá v období rokov 2007 až 2013 prispievala ročne do európskeho rozpočtu sumou 4,7 miliardy eur, znamená buď zvýšenie príspevkov pre zostávajúcich členov, alebo nižšie transfery z rozpočtu EÚ. Ak by náš podiel vzrástol na 0,6 percenta z rovnako vysokého rozpočtu, bolo by to ročne v hrubom odhade o 40 až 60 miliónov eur viac. Z dlhodobého hľadiska tak bude mať prípadný Brexit asi vážnejšie dosahy pre Slovensko ako, povedzme, miliarda eur slovenských daňových poplatníkov, ktorá možno zahučí v Grécku,“ komentuje analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií INESS Radovan Ďurana.

Aktuálne totiž únia rieši aj tzv. Grexit, teda možný odchod Grécka z eurozóny, nakoľko krajina neplní podmienky, za ktorých jej medzinárodní veritelia poskytli ešte v roku 2010 fi nančnú pomoc vo výške 240 miliárd eur. Slovensko prispelo Aténam vo forme záruk vo výške takmer 1,5 miliardy eur. Ak by Grécko zbankrotovalo, zhltlo by to aj slovenské záruky.

Brexit vyvolali britské voľby

Diskusie o tom, že sa Británia k svojmu hlavnému obchodnému partnerovi obráti chrbtom, nabrali na obrátkach v januári tohto roka, keď súčasný premiér krajiny David Cameron vyhlásil, že sa bude usilovať o novú dohodu s EÚ a následne usporiada v roku 2017 referendum, v ktorom Briti vyjadria, či chcú, aby ich krajina 28–členný blok opustila alebo nie.

Cameron minulý týždeň však vyhlásil, že referendum by mohlo prísť aj skôr. „Čím skôr, tým lepšie,“ povedal pre britský denník The Guardian Cameron.

Silnejúci tlak vzhľadom na zotrvanie alebo vystúpenie krajiny z EÚ prichádza najmä teraz pred celoštátnymi voľ bami v Británii, ktoré sú naplánované na 7. mája tohto roka. Vystúpenie Veľkej Británie z EÚ by tiež znamenalo, že ubudne silný hlas, ktorý favorizoval trhové riešenia, teda propodnikateľský prístup.

„V únii ešte ostane podobne ladené Holandsko, Írsko, Estónsko čiastočne Fínsko. Všetko skôr malé krajiny. Dominovať tak začne „francúzska“ južná vetva, presadzujúca centralizované riešenia v opratách verejného sektora, sekundovaná „nemeckou“ snahou regulovať,“ hovorí Ďurana.

„Ak by mal niekto pochybnosti o protrhovej orientácii Británie, tvrdiac, že konzervatívci tam nebudú večne, mal by si pozrieť, čo navrhujú labouristi, teda sociálni demokrati. A to prísnejšiu rozpočtovú disciplínu, dokončenie jednotného trhu, reformu poľnohospodárskej politiky, limity na dávky pre migrantov v EÚ, možnosť národných parlamentov neprijať európsku legislatívu či obmedziť nárok migrantov na dávky. Zo slovenského pohľadu extrémne pravicový program,“ doplnil Ďurana.

Práve Cameronova Konzervatívna strana, ako aj labouristi – sociálni demokrati, na čele s ich lídrom Edwardom Milibandom, majú v predvolebných prieskumoch najväčšie šance na úspech v májových britských voľbách. Brexit je podporovaný najmä lídrom britskej Strany nezávislosti (UKIP) Nigelom Faragom, ktorý deklaruje, že odchod Britov z EÚ ušetrí krajine financie, ktoré budú môcť následne použiť na reformu národného systému zdravotnej starostlivosti.

Cameronova podpora referenda o vystúpení z EÚ je tak len politickým ťahom, aby odobral hlasy UKIP–u, ktorému v Británii vzrastá voličská podpora. Ed Miliband zase tvrdí, že vystúpenie Británie z EÚ je škodlivé, no v prípade jeho výhry vo voľbách chce prehodnotiť postavenie krajiny v únii a finančné príspevky Britov do spoločného rozpočtu.

Briti by si odchodom veľmi nepomohli

Ak by sa Briti v plánovanom referende rozhodli, že chcú opustiť Európsku úniu, britská ekonomika by sa podľa britského think–tanku Open Europe až do roku 2030 prepadávala o 2,2 percenta roč­ne.

Najoptimistickejším scenárom pre krajinu by bola situácia, v ktorej by mala dohodu o voľnom obchode s EÚ, uskutočnila by ambicióznu dereguláciu svojej ekonomiky a takmer úplne by zliberalizovala zahraničný obchod so zvyškom sveta. Výsledkom by bolo, že HDP Británie by bol dokonca v roku 2030 o 1,6 percenta väčší ako v prípade, že by zostala členom EÚ. Znamenalo by to však, že britskí pracujúci by čelili vyššej konkurencii zo strany tzv. nízkonákladových krajín.

Najpravdepodob­nejším scenárom po Brexite by však podľa Open Europe bolo, že britský HDP by bol trvalo o 0,8 percenta menší, ako keby krajina uzavrela komplexnú obchodnú dohodu s EÚ, ale neurobila by nič iné.

„Británia by v tomto prípade chcela zachovať výhody jednotného vnútorného trhu, takže by bola buď v Európskom združení voľného obchodu (EFTA), alebo skôr v Európskom hospodárskom priestore (EEA). To by aj tak znamenalo podriadenie sa väčšine európskych pravidiel bez možnosti do toho hovoriť,“ komentuje situáciu ekonóm a analytik Pražského ústavu pre globálnu politiku Glopolis Jiří Čáslavka.

Michael Sherwood, podpredseda investičného gigantu Goldman Sachs, takisto nedávno upozornil, že v prípade, keby Briti v referende rozhodli o vystúpení krajiny z Európskej únie, krátko na to môžu európske banky opustiť londýnske finančné centrum.

„Aktuálne vo Veľkej Británii prebieha veľmi zaujímavý proces, takzvanej revízie kompetencií, teda Balance of Competence Reviews, keď sa postupne pred plánovaným referendom o zotrvaní Británie v EÚ vydávajú rôzne hodnotiace správy. Je ich dokopy 32 a každá má niekoľko desiatok strán. Z nich zatiaľ vyplýva, že súčasný stav je pre Britániu výhodný. Podklady pre verejnú diskusiu sú veľmi poctivé, otázkou samozrejme je, či nakoniec nezvíťazia emócie nad reálnymi číslami,“ dodáva Čáslavka.

Dosahy prípadného odchodu Británie z EÚ

  • Po odchode Veľkej Británie z EÚ by v európskom rozpočte ročne chýbalo približne 5 miliárd eur
  • Británia patrí k najväčším prispievateľom do rozpočtu EÚ (tzv. čistí prispievatelia), nakoľko má aj jeden z najvyšších HDP
  • Slovenský podiel v únijnom rozpočte by sa tak po britskom odchode pravdepodobne zvýšil na 0,6 percenta, teda o 40 až 60 miliónov eur
  • Slovensko poslalo v roku 2014 do únijného rozpočtu približne 800 miliónov eur. Krajina však z európskych fondov získava viac ako na odvodoch a príspevok do spoločného rozpočtu EÚ každoročne posiela
  • V novom programovacom období 2014 – 2020 by mali príjmy Slovenska z rozpočtu EÚ dosiahnuť 20,3 miliardy eur. Odvody SR do rozpočtu EÚ sú odhadované na úrovni 6,8 miliardy eur. Čistá rozpočtová pozícia Slovenska bez spolufinancovania pre toto programovacie obdobie by tak mala byť v sume 13,5 miliardy eur
  • Takmer 80 percent všetkých verejných investícií na Slovensku je fi nancovaných z rozpočtu EÚ
  • Británia vďaka členstvu v EÚ získava ročne do svojho rozpočtu podľa Konfederácie britského priemyslu CBI 62 až 78 miliárd libier (86 až 108 miliárd eur), čo predstavuje 4 – 5 percent britského hrubého domáceho produktu
  • Až 78 percent členov britských priemyselníkov je podľa posledných prieskumov za zotrvanie krajiny v EÚ
  • Európsky jednotný trh predstavuje pre Britániu až 500 miliónov zákazníkov
  • Podľa britských priemyselníkov do dnešného dňa investovali firmy z EÚ v Británii spolu 1,2 bilióna dolárov (1,1 bilióna eur)
  • Britská ekonomika by sa po odchode z EÚ podľa prepočtov prepadávala do roku 2030 v najhoršom scenári až o 2,2 percenta HDP ročne

© Autorské práva vyhradené

108 debata chyba
Viac na túto tému: #Európska únia #Veľká Británia #Slovensko