. Aj keď uvedené čísla podľa rady prinášajú pozitívne správy, je potrebné poukázať aj na významné zmeny v štruktúre príjmov a výdavkov. „V roku 2014 nebola využitá príležitosť priblížiť sa viac k udržateľným verejným financiám, keď štrukturálny deficit medziročne vzrástol o 0,9 % hrubého domáceho produktu na úroveň 3 % hrubého domáceho produktu,“ píše sa v komentári.
Udržanie rozpočtového schodku pod hranicou 3 % hrubého domáceho produktu sa podľa rozpočtovej rady vlani podarilo najmä vďaka výrazne vyšším daňovým príjmom, nečerpaniu eurofondov a nepoužitiu časti rozpočtovanej rezervy na výdavky. Hrubý dlh verejnej správy sa pritom podľa notifikácie Eurostatu vlani znížil na 53,6 % hrubého domáceho produktu a upevnil si svoju pozíciu v druhom, z pohľadu sankcií dlhovej brzdy, komfortnejšom pásme. „Hrubý dlh síce medziročne poklesol, ale aj vďaka zníženiu hotovostných rezerv. Čistý dlh tak medziročne vzrástol,“ dodáva rozpočtová rada.
Slovensko v minulom roku hospodárilo s deficitom verejných financií na úrovni 2,87 % hrubého domáceho produktu. Vyplýva to z jarnej notifikácie európskeho štatistického úradu Eurostat. Schodok verejných financií tak v porovnaní s rokom 2013 stúpol 0,28 percentuálneho bodu. Schválený rozpočet na tento rok pritom počíta opäť so znížením deficitu verejných financií na úroveň 2,49 % hrubého domáceho produktu.
Napriek vyššiemu schodku sa však podarilo znížiť úroveň verejného dlhu v pomere k výkonu ekonomiky. Ten totiž vlani dosiahol 53,58 % hrubého domáceho produktu, kým v roku 2013 predstavoval 54,59 %. Za týmto vylepšením tak stojí rast ekonomiky, keďže v nominálnom vyjadrení hrubý dlh verejnej správy stúpol oproti roku 2013 o takmer 123 mil. eur na 40,267 mld. eur. Plán na tento rok pritom hovorí o opätovnom náraste verejného dlhu v nominálnom vyjadrení na 42,374 mld. eur, čo by v pomere k očakávanému hrubému domácemu produktu znamenalo dlh na úrovni 54,38 %.