V piatok v Rige mali Gréci po niekoľkomesačných naťahovačkách predložiť reformné plány krajiny, v opačnom prípade im hrozí o niekoľko týždňov bankrot. Grécka radikálna ľavicová vláda však už začiatkom týždňa naznačila, že reformy nateraz nemá pripravené. Gréci chcú totiž bojovať proti „humanitárnej kríze“ v krajine. Inými slovami, už nechcú škrtať, ale viac rozdávať, čo sa nepáči veriteľom, ktorí im požičali peniaze na splácanie ich dlhu a očakávajú vrátenie peňazí a zmysluplné reformy.
Prečítajte si komentár Petra Javůrka Alebo tak.
Predloženie štrukturálnych reforiem trojici medzinárodných veriteľov (Európska komisia, Európska centrálna banka, Medzinárodný menový fond) je podmienkou na uvoľnenie zvyšku záchranného programu pre Grécko. Ešte v roku 2010 dostali Atény finančnú pomoc vo výške 240 miliárd eur. Slovensko krajine prispelo formou záruk sumou takmer 1,5 miliardy eur, pričom táto pôžička je už zarátaná v štátnom dlhu. Gréci teraz očakávajú ešte poslednú splátku pomoci z existujúceho programu vo výške 7,2 miliardy eur.
Riga, ďalšia grécka chyba
Gréci v piatok podľa viacerých zdrojov svoje predošlé a viacnásobné sľuby nedodržia a lotyšská Riga sa môže stať pamätným mestom, v ktorom sa neoficiálne rozhodlo o odchode prvého člena eurozóny.
„Stále je snaha odvrátiť grécky bankrot a nespustiť tak lavínu neistoty v eurozóne. Ale všetkým už dochádza trpezlivosť. Gréci nekonajú fér. Ich reformné plány boli pozmenené už desiaty raz, a stále nevidieť snahu, že sa chcú na niečom zmysluplnom dohodnúť,“ povedal pre Pravdu člen Hospodárskeho a menového výboru Európskeho parlamentu, ktorý nechcel byť menovaný.
Britský denník The Guardian upozorňuje, že rokovania v Rige v piatok nikam nepovedú a bude sa čakať až na to, či Gréci splatia splátku dlhu vo výške takmer jednej miliardy eur Medzinárodnému menovému fondu (MMF) začiatkom mája.
„Ak aj Grékom medzinárodní veritelia dovtedy opäť predĺžia čas na predloženie reforiem, tamojšia vláda už nebude schopná odvrátiť bankrot, a to povedie k ich odchodu z eurozóny,“ píše denník. V júni musia poslať Atény MMF ďalších 1,6 miliardy eur.
Šéf ministrov financií eurozóny Jeroen Dijsselbloem pred samotným stretnutím v Rige potvrdil, že očakáva uzatvorenie novej dohody medzi Gréckom a jeho veriteľmi až v ďalších týždňoch. Dodal, že zotrvanie Grécka v eurozóne je v záujme menovej únie, krajina však podľa neho musí plniť svoje záväzky.
Podľa jeho slov ministri financií nehodlajú Grécku stanoviť žiadny ďalší konečný termín na predloženie komplexného plánu reforiem, pretože to pri rokovaniach vyvoláva napätie. Varufakis v utorok vyjadril presvedčenie, že Atény sa s veriteľmi dohodnú. "Neznamená to však, že dohoda príde na piatkovej euroskupine,“ povedal Varufakis pre agentúru DPA.
Gréci ešte vo februári dostali štvormesačné predĺženie terajšieho 240-miliardového záchranného programu. Odvtedy sa s veriteľmi nevedia dohodnúť na reformách.
"Je potrebné si uvedomiť, že februárovou dohodou sa nič nekončí. Ak aj Grécko nakoniec dočerpá pomoc, ktorá mu bola sľúbená, a to za lepších podmienok, ako malo doteraz, do 20. júla je potrebná ďalšia dohoda. Vtedy má Grécko splatný dlh predovšetkým voči Európskej centrálnej banke vo výške 3,9 miliardy eur. A to s veľkou pravdepodobnosťou nezvládne,“ hovorí analytik X–Trade Brokers Kamil Boros.
Atény povysávali samosprávam pokladnice
Grécka vláda v piatok v lotyšskej Rige predstúpi pred ministrov financií s tým, že musí do konca apríla najprv vyplatiť všetky podlžnosti voči bežným Grékom a až potom svoje dlhy voči medzinárodným veriteľom. Atény potrebujú z verejného sektora stiahnuť všetku voľnú hotovosť v celkovom objeme vyše 2,5 miliardy eur, aby mohli koncom tohto mesiaca vyplatiť dôchodky a mzdy verejných zamestnancov.
Grécka vláda preto začiatkom tohto týždňa nariadila štátnym inštitúciám a samosprávam previesť všetku voľnú hotovosť na účet centrálnej banky krajiny. Tieto peniaze vraj gréckej vláde vystačia na plnenie jej záväzkov do konca mája.
Grécke banky zatiaľ s podporou
Obavy zo zlyhania dnešných rokovaní v Rige vyvolali neistotu a spôsobili odlev vkladov z gréckych bánk. Tie sú teraz závislé od programu núdzového financovania (ELA) z Európskej centrálnej banky (ECB). Tieto peniaze však musia byť založené cennými papiermi. ECB v stredu uviedla, že bude financovať grécke banky dovtedy, kým zostanú solventné a budú mať dostatok záruk.
"Eurozóna potrebuje Grécko tak, ako Grécko potrebuje euro. Drvivá väčšina gréckej populácie chce zachovať euro. Je zodpovednosťou gréckej vlády, aby prijala primerané kroky a postarala sa o to, aby jej politika bola v súlade s týmito jasnými preferenciami,“ povedal v rozhovore pre grécky denník Kathimerini člen výkonnej rady ECB Benoit Coeuré.
Plán B
Špekuluje sa, že ak sa Grécko s eurozónou nedohodne na nových podmienkach riešenia svojho verejného dlhu, môže získať pomoc z iných zdrojov. Do úvahy podľa agentúry Reuters prichádzajú Spojené štáty, Rusko, Čína, prípadne iné krajiny.
„Treba si uvedomiť, že Grécko sa správa ako typický postkoloniálny africký štát, ktorý ťažil zo studenej vojny a prijímal "úplatky“ zo západu aj z východu tak, ako sa mu to hodilo, a podľa toho menil svoje zriadenie na demokratické alebo socialistické. Grécko vstúpilo do eurozóny podvodom, celý čas zneužívalo eurofondy, a to takým spôsobom, že tamojšie obyvateľstvo sa z nich naučilo žiť a prestalo pracovať. Získali pomoc pri riešení vlastnej krízy a teraz si volia jednoduchšie riešenie. Hrozí, že si pôjdu pýtať pomoc inde. Fundamentálnou chybou bolo Grécko do eurozóny vôbec vpustiť," nekladie si servítku pred ústa investičný stratég spoločnosti Best Buy Investment Jaroslav Brzoň.
Pravda je, že Gréci prešli v rámci úspor najväčšími zmenami spomedzi európskych krajín. Na tlak trojky Grécko po desaťročiach reformnej stagnácie prechádza už takmer piaty rok radikálnymi reformami. Najvýraznejšie zmeny nastali v dôchodkoch, znižovali sa výrazne stavy v štátnej správe, tamojšia vláda takisto štátnym zamestnancom znižovala platy. Tie klesli aj tým, ktorí pracujú u súkromníkov. Životná úroveň bežných Grékov prudko klesla, čo chce súčasná grécka vláda zastaviť. To je dôvod, prečo nechce pokračovať v dohodnutých prísnych reformách.
Nemecko ohlasuje grécky odchod
Najviac o možnosti gréckeho odchodu informujú nemecké médiá. Aj sociálne siete sú zaplavené vtipmi o naštrbených vzťahoch medzi týmito dvoma krajinami. Aktuálne na sociálnej sieti Twitter koluje vtip o tom, ako najviac rozhnevať gréckeho čašníka: tým, že si zákazník objedná po nemecky.
Podľa nemeckých médií v piatok ministri financií krajín eurozóny neschvália uvoľnenie zvyšku predĺženého záchranného programu pre Grécko, pričom s veľkou pravdepodobnosťou dostane krajina odklad na predloženie reforiem do konca mája. Nemecká tlač uvádza, že všetky doterajšie rokovania medzi oboma stranami skrachovali tesne pred uzatvorením dohody.
Bude odchod Grécka eurozónu bolieť?
Prípadný odchod Grécka z eurozóny by znamenal značné politické riziko. Na politickej úrovni by sa rozbehli debaty, či Grécko nebude nasledovať niekto ďalší, prípadne či je potrebné vytvoriť nejaké pravidlá na opustenie eurozóny. Roztrasenie Európskej menovej únie by oslabilo celú Európu po hospodárskej aj geopolitickej stránke.
Odchod Grécka by mal ekonomické dôsledky, a to aj napriek tomu, že eurozóna je lepšie pripravená na „grexit“, ako to bolo v roku 2012. Grexit by zamával finančnými trhmi, podkopala by sa ekonomická dôvera, čo by mohlo viesť k spomaleniu ekonomického rastu. Návrat Grécka k drachme by však nemusel viesť k priamej nákaze, ktorá by mohla vyviesť mimo eurozóny niektorého z jej ďalších členov. Zavedený bol totiž Európsky stabilizačný mechanizmus – tzv. euroval. Ten môže finančne podporovať krajiny eurozóny, ktoré by sa vplyvom grexitu mohli dostať pod tlak trhov.
Otázne je, či by euroval vydržal nápor finančného kolapsu krajín, ako sú Taliansko alebo Španielsko.