Akcie Váhostavu nemusia byť pár rokov ternom

Majú hodnotu alebo nie? Túto otázku si dávajú živnostníci, ktorým Váhostav ponúkol možnosť výmeny nezaplatených faktúr za jeho akcie.

24.04.2015 10:00
debata (5)

Najbližšie roky akcie tejto firmy nebudú žiadnou výhrou aj napriek tomu, že podnik má podpísané zmluvy na výstavbu štátnych ciest za 353,4 milióna eur. Minimálne najbližších päť rokov pôjdu všetky zisky Váhostavu na vyplatenie súčasných dlhov.

„Vychádzajúc z plánu reštrukturalizácie sme schopní v najbližších piatich rokoch zarobiť 44 miliónov eur,“ povedal Marián Moravčík, generálny riaditeľ spoločnosti Váhostav. Všetky tieto peniaze pôjdu podľa ozdravného plánu na vyplácanie dlhov. Záväzok firmy je však oveľa väčší ako predpokladané zisky. Problémy s nezaplatenými faktúrami má v súčasnosti 689 veriteľov, ktorým Váhostav dlhuje takmer 104 miliónov eur.

Za nezaplatené faktúry ponúkol majiteľ Váhostavu Juraj Široký živnostníkom 49 percent akcií. „Pre malé stavebné firmy nebude výhodné zobrať za nezaplatené faktúry akcie Váhostavu. Stále budú mať len 49 percent, teda bez reálnej možnosti riadiť stavebnú spoločnosť, čo môže mať negatívny dopad na vyplácanie dividend,“ povedal ekonóm z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž.

Slovenská republika dlhé roky vlastnila 49 percent akcií v Slovak Telekome a zvyšných 51 percent patrí nemeckému Deutsche Telekom. „Štát sa napriek svojmu silnému postaveniu nevedel dohodnúť s hlavným akcionárom na lepšom vyplácaní dividend. Malí akcionári by tak v prípade Váhostavu boli úplne stratení,“ uviedol príklad Baláž.

Získanie akcií by mohlo byť zaujímavé len pre finančných žralokov so záujmom o ovládnutie celého Váhostavu. Mohli by to byť napríklad konkurenčné stavebné firmy, ktoré by tak posilnili svoje postavenie pri získavaní lukratívnych štátnych zákaziek. Do uzávierky dnešného vydania denníku Pravda žiadna veľká stavebná spoločnosť neodpovedala, či by mala záujem o podiel vo Váhostave.

Zatiaľ nie je ani jasné, ako presne bude prebiehať výmena nezaplatených faktúr za akcie Váhostavu. Jeho stopercentný vlastník spoločnosť Finasist na túto otázku Pravde včera odpovedať nevedela. „Akcionár Váhostavu, spoločnosť Finasist, bude postupovať presne v zmysle schváleného zákona. Nakoľko jeho definitívnu verziu momentálne nepoznáme, bolo by z našej strany predčasné sa k týmto otázkam vyjadrovať,“ uviedol Tomáš Halán, hovorca Váhostavu.

Definitívne riešenie kauzy Váhostav predstavil včera slovenský premiér Robert Fico. Stalo sa tak po rokovaní s bankami, vedením stavebnej firmy, poškodenými živnostníkmi a malými firmami. „Dlhy v reštruktura­lizácii už nebudú premlčané a podniky budú musieť vracať 100 percent svojich záväzkov,“ priblížil Fico. Celých sto percent však veritelia neuvidia hneď. Vedenie Váhostavu odhaduje, že všetky dlhy dokáže splatiť až za desať rokov.

Podľa v súčasnosti platných zákonov by živnostníci z vystavených faktúr dostali v prípade reštrukturalizácie Váhostavu vyplatených len 15 percent a zvyšok dlhu by sa legálne škrtol. Pre zásah vlády dostanú živnostníci počas prvých piatich rokov uzdravovania Váhostavu okolo 18 percent z nezaplatených faktúr a zvyšok im bude vyplatený z budúcich ziskov stavebnej firmy.

Ak budú chcieť živnostníci a malé firmy svoje peniaze hneď, môžu ich za 50 percent z celkovej hodnoty pohľadávky predať Slovenskej záručnej a rozvojovej banke. Tá získa peniaze na nákup pohľadávok z peňazí vybraných od bánk prostredníctvom „škaredého“ , tak ho nazval premiér, bankového odvodu.

Opozícia tvrdí, že takéto riešenie nebude možné. „Máme k dispozícií mimoriadne závažnú informáciu, na základe ktorej sa nedá zrealizovať vládne riešenie kauzy Váhostav. Európska centrálna banka v sídle vo Frankfurte na Mohanom vydala stanovisko, že bankový odvod sa nedá použiť na iný účel, ako na riešenie budúcich systémových zlyhaní bánk,“ vysvetlil nezaradený poslanec Jozef Kollár. Ministerstvo financií tvrdí, že nejde o definitívne stanovisko k vláde navrhovanému použitiu peňazí získaných zavedením bankového odvodu. „Európska centrálna banka k tejto navrhovanej právnej úprave nezaujala stanovisko a k dnešnému dňu si ani nevyžiadala konzultáciu,“ uzavrela Alexandra Gogová, hovorkyňa ministerstva financií.

Parlament včera schválil novelu Obchodného zákonníka, ktorá reaguje na súčasné problémy reštrukturalizácie. Podpísať ju ešte musí prezident Andrej Kiska, ktorý už vyhlásil, že sa rozhodne rýchlo. Novela by mala platiť ešte pred 30. aprílom. Vtedy sa totiž uskutoční schôdza veriteľov Váhostavu, ktorá má schváliť ozdravný plán.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #reštrukturalizácia #Váhostav