Niektoré štáty eurozóny rozmýšľajú o pláne B pre Grécko

Niektorí ministri financií eurozóny prvýkrát pripustili, že uvažujú o pláne B pre prípad, že sa Grécko nedokáže do konca júna dohodnúť s medzinárodnými veriteľmi na ďalšom financovaní.

26.04.2015 07:30
debata (16)

Prelomili tak doterajšie tabu okolo možnosti odchodu Grécka z eurozóny. Politici podľa ekonomického denníka The Wall Street Journal doteraz trvali na tom, že sa sústreďujú výhradne na udržanie Grécka v eurozóne. Slovinský minister financií Dušan Mramor v sobotu ale potvrdil, že pri piatkových rokovaniach so svojimi kolegami z eurozóny nastolil otázku „plánu B“.

„Diskutovali sme o tom, čo budeme robiť, ak nebude včas dohodnutý nový program pre Grécko,“ uviedol Mramor. Odmietol však, že absencia novej dohody o pomoci Grécku by znamenala automatický odchod Grécka z eurozóny. „Plánom B môže byť čokoľvek,“ vyhlásil.

Úvahy o pláne B nepriamo signalizoval aj nemecký minister financií Wolfgang Schäuble. „Nemali by ste sa pýtať zodpovedných politikov na alternatívy,“ odpovedal minister na otázku o existencii plánu B. Dodal, že ak by odpovedal kladne, mohol by vyvolať paniku. Poukázal v tejto súvislosti na potrebu tajiť v počiatočnej fáze plány na znovuzjednotenie Nemecka v roku 1989.

Niektorí ministri ale podľa agentúry DPA špekulácie o pláne B odmietli. „O pláne B nešlo,“ uviedol napríklad rakúsky minister financií Hans Jörg Schelling.

Eurozóna v februári súhlasila so štvormesačným predĺžením záchranného programu pre Grécko, výplatu zvyšných 7,2 miliardy eur ale pozastavila do zhodnotenia reformných plánov novej gréckej vlády. Silne zadlžená krajina pritom tieto peniaze nutne potrebuje na odvrátenie hrozby platobnej neschopnosti.

Aténam sa zatiaľ nepodarilo dohodnúť s veriteľmi na podobe reforiem. Grécko sa preto snaží získať peniaze na financovanie svojej prevádzky a splácanie pôžičiek od Medzinárodného menového fondu (MMF) zo štátneho sektoru. Grécky parlament v piatok schválil kontroverzný vládny plán stiahnutia voľnej hotovosti na všetkých stupňoch štátnej správy a vo verejnoprávnych inštitúciách, okrem iného aj v nemocniciach a školách.

Podpredseda gréckej vlády Jannis Dragasakis v rozhovore s denníkom Avgi uviedol, že Grécko musí s veriteľmi dosiahnuť dohodu najneskôr začiatkom mája, aby vyriešilo problémy s nedostatkom hotovosti. „Zjavne tu existuje potenciál na dosiahnutie dočasnej dohody v prvých májových dňoch, ak nie už v apríli,“ povedal.

Grécko sa v máji 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a muselo požiadať Európsku úniu a MMF o úverovú pomoc. Dohodlo sa pritom na dvoch záchranných programoch v celkovom objeme 240 miliárd eur.

Výmenou za úverovú pomoc však v uplynulých rokoch museli Atény zaviesť masívne výdavkové škrty, znížiť dôchodky a mzdy a opakovane zvýšiť dane. To prehĺbilo hospodársku recesiu, zvýšilo nezamestnanosť a zhoršilo životnú úroveň obyvateľov. Nová grécka vláda záchranný program ostro kritizuje a premiér Alexis Tsipras pred voľbami sľuboval zmiernenie jeho podmienok.

16 debata chyba
Viac na túto tému: #Grécko #trojka veriteľov #eurozónu