Už pred začiatkom rokovaní slovenský minister financií Peter Kažimír na sociálnej sieti Twitter napísal, že čas uteká, no politici sa dosiaľ k zásadnému riešeniu problémov tejto krajiny stále nedostali.
Gréci sú pritom každým takýmto zbytočne premárnením stretnutím bližšie k bankrotu, ktorý si, paradoxne, žiaden z európskych politikov neželá. Aspoň nie oficiálne. „Čas uteká, nemáme čas na diplomatické stretnutia,“ poznamenal Kažimír.
„Po dnešnom stretnutí môžem potvrdiť, že na oboch stranách je snaha, aby sme sa dohodli. Stále však máme výrazne odlišný pohľad na reformy. Gréci však vedia, že čas sa kráti. Za posledné mesiace sme stratili veľa času,“ povedal v piatok na tlačovej konferencii v Rige šéf euroskupiny Jeroen Dijsselbloem.
Pripomenul, že najprv musí reformy v Grécku schváliť euroskupina, potom sa čaká ešte na politické odklepnutie premiérmi EÚ.
„Riešili sme však aj iné témy, dnes je totiž riadne zasadnutie euroskupiny, na programe nie je len Grécko, ale napríklad aj Španielsko či Cyprus a prehodnotenie konsolidácie verejných financií v jednotlivých krajinách,“ snažil sa v piatok zmierniť závažnosť gréckeho problému Dijsselbloem.
Gréci aktuálne očakávajú ešte poslednú splátku pomoci z existujúceho 240–miliardového programu vo výške 7,2 miliardy eur. Musia však predložiť trojici medzinárodných veriteľov (Európska komisia, Európska centrálna banka, Medzinárodný menový fond, pozn. red.) štrukturálne reformy, inak zvyšné peniaze neuvidia. Slovensko na pomoc Aténam prispelo vo forme záruk sumou takmer 1,5 miliardy eur.
Desiatky verzií, ani jedna nevyhovuje
Podpredseda Európskej komisie Valdis Dombrovskis v piatok v Rige povedal, že rokovania o dlhu by mali pokračovať aj v máji, teda aj po 30. apríli, čo bol hraničný termín stanovený na uzavretie dohody s Gréckom. Nedodržanie tohto termínu nemá podľa neho žiadne praktické dosahy, okrem toho, že na politickej scéne vzniknú rozpaky.
„Musíme ďalej pokračovať v technických rokovaniach a dokončiť ich možno v máji,“ povedal Dombrovskis podľa agentúry Reuters. Ďalšie stretnutie ministrov financií je naplánované na 11. mája v Bruseli. Gréci musia pritom splatiť ďalšiu splátku dlhu vo výške takmer jednej miliardy eur Medzinárodnému menovému fondu (MMF) začiatkom mája. Deň po tom, čo sa ministri financií stretnú v Bruseli.
V júni musia poslať Atény MMF ďalších 1,6 miliardy eur. Pritom do konca tohto mesiaca musia vyplatiť dôchodky a mzdy verejným zamestnancom. Atény nateraz stiahli z verejného sektora všetku voľnú hotovosť v celkovom objeme vyše 2,5 miliardy eur. Peniaze by krajine podľa vyjadrení gréckej vlády mali vystačiť do konca mája.
Gréci za posledné tri mesiace predložili zhruba 20 verzií reformných plánov. Ani jedna sa však nestretla s pochopením druhej strany. Naposledy dokonca grécky minister financií Janis Varufakis poslal do Bruselu neúplnú pracovnú verziu reforiem, z čoho neskôr obvinil pracovníkov rezortu financií.
Posledná verzia mala 26 strán a obsahovala opatrenia, ktoré by mali zvýšiť príjmy rozpočtu o šesť miliárd eur len v roku 2015. Reformy sa týkali zvýšenia efektívnosti výberu daní, od DPH cez živnostníkov až po bankové transakcie v zahraničí. Gréci chcú napríklad zvýšiť ceny vstupu do múzeí či 20–percentnú daň z televíznych reklám. Podľa vzoru Slovenska plánujú zaviesť bločkovú lotériu.
Obavy o budúcnosť
Grécka vláda takisto ešte stále dopracováva zoznam Grékov, ktorí majú účty v zahraničí. Pozornosť pri nich zamerajú na kontrolu odvádzania daní. Vláda preveruje účty tých, ktorí sú vedení v off –shore destináciách.
Grécke reformy počítajú aj so zvýšením najvyššej sadzby dane z príjmov na 45 percent, so zvýšením DPH za luxusný tovar, ako sú jachty či drahé autá. Zoznam ráta aj s tým, že Grécko v tomto roku privatizáciou získa 1,5 miliardy eur. Privatizácia zahŕňa aj dlhodobý prenájom 14 regionálnych letísk a predaj najväčšieho prístavu Pireus.
Grécka vláda je však v privatizačných plánoch skeptická. Do privatizácie ju však nútia veritelia. Spoločný projekt eura je pod tlakom finančných trhov od začiatku tohto roka, práve od momentu, keď sa k moci dostala v Grécku radikálna ľavicová strana Syriza. Tá ohlásila koniec úsporným opatreniam a vzburu voči medzinárodným veriteľom, ktorí krajine ešte v roku 2010 požičali 240 miliárd eur.
Ani februárové polročné predĺženie súčasnej úverovej pomoci pre Grécko nezažehnalo obavy o budúcnosť eurozóny, ale aj samotnej únie. Podobné radikálne strany ako grécka Syriza dostávajú čoraz silnejšiu voličskú podporu v Španielsku, Taliansku či Portugalsku.