Obvinenie Gazpromu má nastaviť pravidlá

Európska komisia počas minulého týždňa obvinila ruský Gazprom, že v štátoch strednej a východnej Európy účtoval neprimerané ceny či v zmluvách požadoval rôzne klauzuly. Budú mať tak krajiny možnosť získať finančné kompenzácie alebo sa ešte viac naštrbia vzťahy Ruska s Európou? Zvráti dohoda o lacnejšom plyne pre Ukrajinu z Ruska plány Moskvy na prerušenie dodávok plynu cez Ukrajinu po roku 2019? "Neviem si predstaviť, že by malo dôjsť ku kompletnému zrušeniu tranzitu cez Ukrajinu," konštatuje v exkluzívnom rozhovore pre denník Pravda viceprezident Európskej komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič.

27.04.2015 12:00
Maroš Šefčovič Foto: ,
Projekt Južného Koridoru, ktorý je prioritným projektom z pohľadu Európskej komisie má priniesť nový plyn z novej destinácie, hovorí viceprezident Európskej komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič.
debata (12)

Čo spor Európskej komisie s Gazpromom znamená v prípade Slovenska?
Dá sa povedať, že je to začiatok právneho konania. Európska komisia (EK) prezentovala vyhlásenie výhrad voči Gazpromu po veľmi rozsiahlom protimonopolnom vyšetrovaní, ktoré sa realizovalo od roku 2012. Prišla k predbežným trom záverom, ku ktorým sa má Gazprom počas nasledujúcich dvanástich týždňov vyjadriť. Európska komisia v nich nadobudla dojem, že voči ôsmim krajinám strednej a východnej Európy (vrátane Slovenska – pozn. red.) Gazprom zneužíval svoje dominantné postavenie na trhu. A to takým spôsobom, že im znemožňoval voľne obchodovať s plynom, ktorý si nakúpili. Po dvanástich týždňoch EK zaujme stanovisko, či tie opatrenia, ktoré Gazprom navrhne, budú adekvátne, alebo či sa bude pokračovať ďalej v právnom konaní.

Má Slovensko nádej na nejaké finančné kompenzácie v tomto smere?
Pokiaľ ide o tento spor, je zameraný do budúcnosti. Bude zameraný na to, aby systém, akým sa zabezpečuje obchod v Európe s Gazpromom, bol kompatibilný s európskymi pravidlami.

Čiže nejde tam o finančné vykrytie toho, čo podľa EK ochudobnilo tieto krajiny?
Ide momentálne naozaj o to, akým spôsobom Gazprom zareaguje na výhrady, ktoré EK prezentovala.

Čo si od toho sľubujete?
Myslím si, že prvá reakcia zo strany Gazpromu bola konštruktívna. Išla v línii vyhlásenia, ktoré prezentoval šéf Gazpromu pred týždňom v Londýne, že Gazprom je pripravený rešpektovať právo EÚ a hľadať riešenia v rámci rámcov, ktoré stanovuje európske právo. Počas týchto dvanástich týždňov sa nám, verím, podarí nájsť riešenia, ktoré potvrdia tento zámer Gazpromu. Bolo by to v najlepšom záujme Gazpromu, ale takisto Európskej komisie, aby sa spor vyriešil. Aby ruský energetický gigant podnikal v Európe v súlade s európskymi pravidlami.

Čiže nemá to priniesť finančné kompenzácie z minulosti, ale nastavenie pravidiel do budúcnosti.
Áno.

Ako vidíte plynové prepojenia cez Ukrajinu? Ruská strana sa vyjadrila, že po roku 2019 s prepojením už nepočíta. Potom sa však energetické spoločnosti na Ukrajine a v Rusku dohodli na výhodnejších cenách za dodávky plynu, ako poskytuje Ukrajine západná Európa.
Táto téma bola podobne ako ukončenie projektu Južného prúdu oznámená na tlačovej konferencii. V podstate ide o oznam zo strany Gazpromu. K hlbšej diskusii ohľadom tohto zámeru s jednotlivými energetickými firmami či členskými krajinami Európskej únie však už nedošlo. Preto si myslím, že k tejto téme sa budeme musieť aj v budúcnosti vrátiť. Tie kontrakty, ktoré Gazprom s jednotlivými energetickými firmami má, sú veľmi presné nielen v objeme, ktorý sa má týmto firmám dodať, ale aj čo sa týka miest dodávok. A tie určite nie sú na grécko-tureckej hranici. K tejto téme sa preto určite vrátime. Záujmy klientov sú veľmi dôležité pre export Gazpromu, ale zároveň musia rešpektovať aj otázky energetickej bezpečnosti. Osobne si myslím, že tranzit cez Ukrajinu fungoval desaťročia veľmi dobre. Dokázali sme nastaviť podmienky tak, aby aj tá posledná zima bola bezproblémová. Verím tomu, že do roku 2019 sa nám podarí nájsť ekonomicky najvýhodnejšie riešenie, ktoré bude akceptované z hľadiska energetickej bezpečnosti pre EÚ.

Je podľa vás ešte nádej, aby tá preprava fungovala aj po roku 2019?
Pevne verím, že áno, lebo akékoľvek riešenie prezentované zo strany Gazpromu by si vyžadovalo ohromné zmeny jednak v kontraktoch, ale takisto aj obrovské investície do infraštruktúry. Nie je jednoduché priviesť 60 miliárd kubických metrov do destinácie, ktorá nie je na to pripravená. Čiže ja verím tomu, že nakoniec budeme diskutovať veľmi racionálne a hľadať ekonomicky opodstatnené riešenia. Aby naozaj zabezpečili to, aby exportéri, ale aj importéri boli spokojní s tým riešením, ktoré sa ponúka.

Ako sa staviate k bilaterálnym rokovaniam Grécka s ruským Gazpromom a k ich predbežnej dohode o budúcich investíciách do plynárenskej infraštruktúry?
O týchto rokovaniach nemáme veľmi veľa informácií. Uvidíme, samozrejme, ako sa budú ďalej rozvíjať. Grécko má potenciál byť tranzitnou krajinou z pohľadu projektu, ktorý je už vysoko rozvinutý. Je to projekt Južného Koridoru, ktorý je prioritným projektom z pohľadu Európskej komisie, pretože má priniesť nový plyn z novej destinácie – z Azerbajdžanu, z kaspickej oblasti, ktorý by mal práve prechádzať cez Grécko a smerovať ďalej do Talianska. Čo sa týka tohto konkurenčného projektu, som presvedčený, že bude záležať na tom, aké riešenie pre celý tento projekt sa nájde nielen z pohľadu Grécka, ale perspektívne pre celú Európsku úniu.

Aké dosahy by podľa vás mohla mať výstavba Tureckého prúdu, ktorý plánuje Gazprom?
Samozrejme, bude záležať na tom, aké konečné riešenie sa nájde. Ja osobne si neviem predstaviť, že by malo dôjsť ku kompletnému zrušeniu tranzitu cez Ukrajinu. Ukrajina je veľmi blízky sused Ruskej federácie. Verím, že sa nám podarí do roku 2019 vyriešiť geopolitické a bezpečnostné problémy, ktoré sú na východnej Ukrajine. Verím, že sa nám podarí deeskalovať napätie a nájsť mierové riešenie pre tento konflikt. Verím aj, že sa vzťahy medzi Ruskom a Ukrajinou zlepšia. Je to dôležité aj z pohľadu strednej Európy, pretože táto trasa vedie nielen cez Slovensko, ale aj cez Českú republiku. Táto infraštruktúra tu bola vybudovaná s oveľa väčšou kapacitou a nakoniec by mali prevládnuť argumenty okolo ekonomickej nákladovosti riešenia. Hovorme o tradícii dobrých vzťahov, ktoré sa vyformovali za toto obdobie, a takisto aj o otázke energetickej bezpečnosti. Aby to nebolo riešenie jedných na úkor druhých, ale aby sme hľadali cestu, ktorá bude mať pozitívny vplyv na všetkých.

Čo by vybudovanie plynovodu popod Čierne more znamenalo pre Slovensko?
Sme ešte veľmi ďaleko od toho, aby sme vedeli tieto následky analyzovať. Bude závisieť od toho, aká by mala byť kapacita tohto plynovodu. Ako skoro bude vybudovaný. Aké definitívne riešenie sa nájde pre tranzit plynu cez Ukrajinu. Myslím si, že pokiaľ by došlo k výraznému zníženiu tranzitu plynu cez Ukrajinu, môže to mať vplyv na to, koľko plynu pôjde cez Slovensko a ako to ovplyvní výšku platieb, ktoré Slovensko za tranzit získava.

V prípade, ak by Ruská federácia skutočne zrealizovala plán odstaviť prepravu plynu cez Ukrajinu do Európy, jedinou alternatívou pre Slovensko by bol pravdepodobne iba nový projekt Eastring, ktorý by vedel prepojiť aj Turecký prúd či Južný Koridor. Aké má tento projekt šance na podporu zo strany Európskej komisie?
Slovensko bolo v situácii, keď boli dodávky kompletne prerušené v roku 2009 a výrazne si posilnilo svoju energetickú bezpečnosť tým, že sa vlastne technicky vyriešili možnosti dodávok z Českej republiky a Nemecka. Čiže táto možnosť tu je a je možné Slovensko týmto systémom zásobovať. Myslím si, že keď je tu infraštruktúra vybudovaná za desaťročia, mohla by sa využívať aj do budúcnosti. Pokiaľ ide o Eastring, ktorý sa posudzuje v rámci pracovnej skupiny pre lepšie prepojenie východnej Európy so strednou Európou, je to jeden zo šestnástich projektov na poprepájanie týchto krajín, ktorý je momentálne na stole. Čiže prebiehajú rokovania na expertnej úrovni. Samozrejme, na takéto projekty je potrebné získať súhlas a podporu zo všetkých krajín, cez ktoré má plynovod prechádzať. Tieto rokovania sa momentálne realizujú, aby sme v júli mohli schváliť akčný plán. Dúfam, že sa podarí nájsť aj definitívnu odpoveď, ako Eastring zapadne do celej tejto štruktúry.

Spotreba plynu v Európe klesá. Vedeli by ste si predstaviť aj takú situáciu, že plyn cez Ukrajinu by nešiel, Eastring by nebol? Dokázali by sme na Slovensku fungovať iba s reverzným tokom?
Ja si myslím, že k tejto situácii nedôjde. Cieľom energetickej únie je zabezpečiť vyššiu energetickú bezpečnosť, než ju máme dosiaľ, pre všetky krajiny Európskej únie. Som presvedčený, že energia pre Slovensko bude dodávaná bezpečne a Slovensko bude mať toľko plynu, koľko bude v budúcnosti potrebovať.

© Autorské práva vyhradené

12 debata chyba
Viac na túto tému: #Európska komisia #Rusko #plyn #Gazprom #Maroš Šefčovič