„Čo možno v najkratšom čase navštívim Nemecko,“ povedal v pondelok Pavlópoulos podľa webovej stránky Spiegel Online.
Gauck sa počas minuloročnej návštevy Grécka ospravedlnil za vojnové zločiny, no reparácie nespomenul. Podľa gréckeho prezidenta by to bolo bývalo potrebné. Verí však, rovnako ako viacerí nemeckí právnici, že grécke požiadavky sú „právne podložené a my máme právo ich legálnou cestou presadiť“.
„Musíme len nájsť spoločné fórum na prerokovanie reparácií, napríklad prostredníctvom Medzinárodného súdneho dvora v Haagu. Tak riešia civilizované krajiny svoje názorové nezhody,“ povedal Pavlópoulos.
Hrozby gréckych politikov, že reparačný spor môže viesť k zhabaniu nemeckého majetku v krajine, však odmietol. Grécky prezident sa často vyjadril k možnosti odškodnenia jednotlivých gréckych obetí nacizmu prostredníctvo nadácie. „O tom môžeme hovoriť,“ zdôraznil.
Berlín uviedol už vo februári, že záležitosť o vojnových škodách urovnali svetové mocnosti počas rokovaní o zjednotení Nemecka v roku 1990. „Sme pevne presvedčení, že otázky o reparáciách a kompenzácii boli právne a politicky vyriešené,“ povedal vtedy hovorca kancelárky Angely Merkelovej Steffen Seibert.
Grécka vláda oficiálne neuviedla výšku svojich reparačných nárokov, Berlín však odpovedal, že už splnil všetky svoje povinnosti týkajúce sa vojny vrátane zaplatenia 115 miliónov nemeckých mariek (59 miliónov eur) Grécku v roku 1960.
Kampaň týkajúcu sa vojnových škôd viedli desaťročia grécke vlády aj občania. V poslednom čase však naberajú na intenzite najmä pre bolestivé hospodárske opatrenia, ktoré musí Grécko dodržiavať v rámci medzinárodného záchranného programu.