Dnešní tridsiatnici odmietajú takýto model života. „Mladé pokolenie, ktoré sa kedysi od rodičov učilo pestovaniu zeleniny, prišlo o zeleninársky fortieľ. Nie sú tu ani niekdajšie Záhradkárske služby, ktoré dodávali svojim členom za prijateľné ceny osivá, agrochémiu a tiež školili ľudí novým technológiám. To všetko vzal čas,“ vraví Tibor Paulis.
Naozaj, všetko je iné, ako bývalo. Sme odsúdení na nezdar? Nie. Ak však chceme jesť viac vlastnej slovenskej zeleniny, treba začať z iného konca.
Príklad ukazuje Miroslav Sudický, ktorý vybudoval aj s pomocou českého kapitálu prosperujúce 80–hektárové zeleninárstvo a zásobuje obchodné reťazce. Podnikavý žitnoostrovský zeleninár Zsolt Bindics vystaval so svojimi spoločníkmi moderné skleníky, ktoré produkujú rajčiny. Produktivitou práce v ničom nezaostávajú za holandskými či belgickými. A sú tu aj novácki baníci zo spoločnosti Agro GTV, ktorí sa naučili pestovať rajčiny na úrovni zahraničnej konkurencie.
Prosperujúcich zeleninárskych fariem je však stále málo na to, aby dokázali zmeniť pomer medzi dovážanou a domácou zeleninou. Minister Ľubomír Jahnátek je presvedčený, že dosiahne obrat tým, že nasmeruje viac dotácií do zeleninárstva. Tí, čo sa opäť začnú venovať pestovaniu zeleniny, dostanú vyššie podpory ako podniky venujúce sa len pestovaniu obilnín. Mladí začínajúci farmári môžu rátať navyše s prídelmi pôdy, ktorá je v správe Slovenského pozemkového fondu.
Snaha o zmenu prichádza o minútu dvanásť, podľa niektorých je však už päť minút po dvanástej. Jeden z profesionálnych zeleninárov Ľubomír Šóky zo spoločnosti Seedstar, ktorá pri Šali popri Váhu produkuje zeleninu na 30 hektároch, upozorňuje, že nehľadiac na obrovskú armádu slovenských nezamestnaných, ľudí práca v zeleninárstvach ani trochu neláka. V Seedstare robia nepríjemnú ručnú prácu Rumuni a dokonca tucet Indov.
„Slováci sa uchádzajú akurát o manažérske posty alebo ešte tak o prácu na traktoroch. Ani tam však nemožno prijať hocikoho. Dnes sú to technicky náročnejšie stroje ako mnohé osobné autá. Zato ohýbať chrbty pri sadení, okopávaní a zbere sa už nikomu z mladých nechce a generácia družstevníčok je už na dôchodku,“ taká je podľa Šókyho zeleninárska realita.
Slovensko sa vydalo cestou, ktorou už dávno kráča Holandsko či Španielsko. Ani tu nerobia na zeleninárskych farmách manuálne práce domáci, ale cudzia nájomná pracovná sila. „Nemyslím si, že našinci sa pohrnú pracovať na zeleninárske farmy. Tí podnikavejší môžu farmy zakladať, ale na ručnú prácu budeme musieť zrejme hľadať ľudí prevažne vonku,“ realisticky odhaduje budúcnosť slovenskej zeleninárskej výroby Ľubomír Šóky.