„Grécko ustojí a pomaly sa spamätá z roztržky s EÚ, presadenej jej vládnucimi kruhmi. Je však pravdepodobné, hoci sa to zdá paradoxné, že v takom prípade EÚ utrpí veľmi hlbokú, ak nie smrteľnú ranu,“ tvrdí minister, podľa ktorého má Grécko náhradné riešenie, na rozdiel od EÚ.
„Je ťažké si predstaviť Európsku úniu, aj keď len zdanlivo, bez Grécka,“ hovorí Lafazanis s tým, že vzniknuté „geopolitické vákuum“ by bolo pre úniu tragické.
„Mýlia sa tí, ktorí si myslia, že ekonomický dopad gréckeho bankrotu alebo dokonca Grexitu (grécke opustenie eurozóny), bude pre budúcnosť Európskej únie politicky a ekonomicky bezvýznamné,“ domnieva sa Lafazanis. Je presvedčený, že grécka vláda sa pred úniou nikdy neskloní. Hlavná vládna strana „Syriza nikdy nepripojí podpis pod nové opatrenia na úkor pracujúcej triedy,“ upozorňuje.
„Ak Berlín, Brusel a MMF (Medzinárodný menový fond) veria, že si krajinu a našu vládu podrobia alebo privodia náš pád, dvojnásobne sa mýlia. Nestane sa ani jedno, ani druhé,“ pokračuje minister, ktorý kritizuje aj výraz „čestný kompromis“ medzi Gréckom a eurozónou, ktorý je podľa neho „nevhodný, univerzálny a ktorý sa hodí na všetko aj na nič“.
„Naši takzvaní partneri a Medzinárodný menový fond nežiadajú od našej vlády dohodu, ktorá by elementárne rešpektovala prežitie gréckeho ľudu a nedávny radikálny verdikt ľudu (výsledky januárových volieb),“ uvádza ďalej Lafazanis.
Berlín, Brusel a MMF vraj tvrdo a nemilosrdne po Grécku požadujú „zem a vodu“, čím Lafazanis použil prirovnanie s niekdajšími požiadavkami Peržanov voči antickému Grécku, aby sa nechalo bez odporu obsadiť.
„Požadujú, aby sme sa podriadili a kapitulovali. Žiadajú nové opatrenia na zníženie dôchodkov a miezd, rozpredanie krajiny, nové dane a nové deregulácie,“ zdôrazňuje minister. Podľa neho sa veritelia mýlia, ak sa domnievajú, že môžu vydierať „grécky ľud“ odmietaním poskytnúť Grécku nové úvery a že ho môžu zastrašovať možnosťou úpadku a návratu k národnej mene.
Lafazanis tvrdia, že alternatívou sú napríklad dodávky plynu z Azerbajdžanu a Ruska, ktoré z Grécka urobia významný energetický uzol. Načrtol tiež možnosti ekonomickej spolupráce s Čínou, Indiou, Brazíliou alebo arabským svetom.
„Grécko Syrizy prestane byť americko-atlantickým pozemkom, nemeckým lénom alebo satelitom na americko-izraelskej osi na Blízkom východe. A nebude krajinou, ktorá bude ponúkaná na predaj privatizáciou jej strategických hospodárskych odvetví, operácií, infraštruktúr a sietí,“ sľubuje tiež Lafazanis.
Minister, ktorý patrí ku krajnému ľavicovému krídlu formácie Syriza, ale ktorý má v strane značný vplyv, vyslovil pred niekoľkými dňami nádej, že sa Aténam s ruskou spoločnosťou Gazprom čoskoro podarí dosiahnuť dohodu o novom plynovode, ktorým potečie ruský plyn cez grécke územie ďalej do Európy. Grécko prejavilo záujem o potrubie počas predchádzajúcej aprílovej schôdzky premiéra Alexisa Tsiprasa a ruského prezidenta Vladimira Putina v Moskve.
Grécko sa teraz snaží dohodnúť s veriteľmi na uvoľnení ďalších peňazí zo záchranného programu, pretože sa mu rýchlo míňa hotovosť. Atény ale zároveň dúfajú, že od Moskvy dostanú zálohu na projekt plynovodu.
Projekt s názvom Turkish Stream nahrádza plán plynovodu South Stream, ktorý mal obchádzať Ukrajinu cez Čierne more na Balkán a ktorý Rusko v závere minulého roka kvôli negatívnemu postoju Európskej komisie zrušilo.
Turkish Stream by mal privádzať ruský plyn do Turecka a ďalej cez Čierne more do Grécka. Do roku 2019 chce Moskva prestať s dodávkami plynu cez Ukrajinu, ktorej Rusko vlani zabralo polostrov Krym.