Vydieranie Rusmi Grékom nepomôže, ostanú v eurozóne

Po niekoľkomesačných neúspešných rokovaniach veriteľov s Grékmi sa čoraz častejšie hovorí o ich júlovom bankrote a odchode z eurozóny.
Neverím v ich vystúpenie z eurozóny. Žiaden grexit sa konať nebude. Nie je to v záujme európskych krajín ani Grécka samotného. Malo by to pre nich nielen veľké ekonomické, ale najmä politické dosahy, o ktorých grécka vláda veľmi dobre vie a obáva sa toho. Došlo by k značnej geopolitickej destabilizácii. Už aj bežní Gréci v posledných prieskumoch verejnej mienky jasne deklarovali, že chcú zotrvať v menovej únii. Aktuálne až 75 percent Grékov vyjadruje kladný postoj k únii a eurozóne. Takú podporu doteraz spoločný európsky projekt u Grékov nikdy nemal. Uvedomujú si, že bez externej pomoci by sa ich životná úroveň ešte viac znížila.

No viacerí predstavitelia európskych krajín už naznačili, že sa pripravujú na odchod Grécka z eurozóny.
Nemyslím si, že to niekto reálne chce. Každý si uvedomuje fi nančné dosahy, ktoré by to prinieslo, aj keď sme na to lepšie pripravení ako v roku 2012, keď hrozil tento scenár. Politici sa však obávajú najmä toho, že nevedia, kto príde ďalší. Portugalsko? Španielsko? Až vtedy by nastali ozajstné ekonomické problémy pre európske štáty. Nesie to so sebou veľké politické riziko, že ak by došlo ku grexitu, posilnilo by to pozície ďalších radikálnych a extrémistických strán naprieč Európou. Mali by vo voľbách v rukách „tromf“ v podobe: „Pozrite sa, čo s krajinou urobili radikálne reformy. Gréci zbankrotovali. Chceme to aj my?“ Tomuto scenáru sa snažia politici zabrániť. Akokoľvek nevyhnutné kroky to pre krajinu boli, tieto radikálne strany by ich obrátili vo svoj prospech.

Gréci vraj majú záložný plán B. Požiadať v prípade zlyhania rokovaní s veriteľmi o pomoc Rusko.
Odkedy prišla nová grécka vláda k moci, skúša všetko možné, aby dodržala svoje predvolebné sľuby. Teda, aby nepokračovala v úsporných opatreniach. Na druhej strane, Gréci potrebujú externú finančnú pomoc. Objavili sa špekulácie, že sa únii obracajú chrbtom a nastavujú ruku Rusom, ale taktiež Číne alebo Spojeným štátom americkým. Zatiaľ nevidieť, že by Rusko, Čína alebo USA boli ochotní podieľať sa na takejto pomoci Grécku. Grécka radikálna ľavicová vláda si už musí konečne uvedomiť, že ich jediná šanca je, aby došlo k dohode medzi krajinou a medzinárodnými veriteľmi, špeciálne s členmi eurozóny. „Vydieranie“ Rusmi im nepomôže.

Je to teda len ich vyjednávacia stratégia?
Aká stratégia? Gréci nikdy žiadnu stratégiu nemali. To by vyzeralo inak. Môžeme hovoriť o nepodarenej taktickej hre, v ktorej sa snažia svojich partnerov zahnať do kúta. Nedarí sa im to, evidentne. Ruská karta im nevyšla, všetci ich prekukli. Je to však normálne, ak ste slabým hráčom, snažíte sa ísť do extrému, aby ste vyhrali.

Grécky premiér Alexis Tsipras tento týždeň pripustil, že zvolá referendum v prípade, že Grécko od veriteľov dostane iba takú ponuku, ktorú nebude môcť akceptovať.
V prípade, že Grécko nedosiahne kompromisné riešenie s veriteľmi, tamojšia vláda chce zvolať referendum, aby rozhodli samotní Gréci, či s dohodou súhlasia. Teda, či pristúpia na nové podmienky záchranného programu pre krajinu, ktoré im nadiktujú veritelia. Tsipras v podstate povedal, že žiadnu dohodu nepodpíše, pokiaľ nebude mať mandát od ľudí. Za tým však treba vidieť rozkol v Tsiprasovej strane, nie nespokojnosť ľudí.

Ako to myslíte?
Syriza ako nová politická strana s množstvom neskúsených ľudí, ktorí len teraz vstúpili do politiky, má posledné mesiace značné problémy vnútri strany. Tsipras aktuálne hovorí o usporiadaní referenda práve kvôli tomu, aby upokojil svojich straníkov.

Zápasia radikálne strany s väčšou vnútrostraníckou nespokojnosťou ako tradičné politické strany?
Nedá sa to zovšeobecňovať. Treba však povedať, že radikálne a extrémistické strany sú vo väčšine veľmi mladé. Mnohé z tých, o ktorých teraz počúvame, sú bez väčšej histórie. Ide o neskúsených politikov, ktorí prišli z rozdielnych oblastí. Tieto strany nebývajú veľmi súdržné a často sa rozpadnú pre menej závažný dôvod, ako je práve schválenie nových podmienok na dočerpanie úverovej pomoci pre Grécko.

Nemáte pocit, že v celom tomto vyjednávaní s Grékmi zlyhávajú najmä európski politici? Viedlo vôbec doteraz nejaké stretnutie ministrov financií eurozóny k reálnemu riešeniu gréckeho problému?
Európski politici si boli už v januári po predčasných parlamentných voľbách v Grécku vedomí toho, že ich čakajú tvrdé a náročné rokovania. Vedeli, že k dohode s Gréckom nedôjde za pár dní. Prešlo niekoľko mesiacov a stále majú nezainteresovaní „pozorovatelia“ pocit, že rokovania európskych politikov nikam nevedú. Za ten čas však urobili obe strany v rokovaniach značné pokroky. Od januára absolvovali desiatky stretnutí, či už na veľkých oficiálnych summitoch alebo na neformálnych stretnutiach. Kompromis sa nehľadá ľahko, to vieme z mnohých aspektov nášho života.

Grékov tlačí čas. O dva týždne im dôjdu peniaze. Myslíte, že dovtedy sa s veriteľmi dohodnú?
Uvedomujú si riziko toho, že ak by nedošlo k dohode, už im nepomôže žiaden odklad. Musia to stihnúť do ďalšieho stretnutia ministrov fi nancií eurozóny (11. mája, pozn. red.). Deň na to musia totiž poslať splátku Medzinárodnému menovému fondu vo výške takmer 800 miliónov eur. Na uvoľnenie peňazí, a teda poslednej časti zo záchranného programu vo výške viac ako 7 miliárd eur, však potrebujú doklepnúť dohodu a ukázať zmysluplné reformy. Ešte dôležitejšie však bude to, čo príde po dočerpaní súčasného záchranného programu. V júli bude totiž potrebná nová dohoda. Proces vyjednávania sa začne odznova.

Gréci doteraz predstavili desiatky verzií reformných plánov. Najnovšia má 26 strán. Ako ju vnímate?
Reformné plány Grécka sa menia zo dňa na deň. Zatiaľ sme nevideli ucelenú verziu. Z doterajších gréckych návrhov však vidieť snahu, že chcú robiť zmysluplné štrukturálne reformy. Za správne považujem, že chcú riešiť daňové úniky v krajine. Tie sa stali v Grécku doslova národným športom a sú silno zakorenené v jednotlivých štátnych štruktúrach. Je to jedno z opatrení, ktoré pomôže znížiť vysoké zadlženie krajiny.

Podľa vzoru Slovenska chcú Gréci napríklad zaviesť bločkovú lotériu.
Keď som to videl prvýkrát, bol som veľmi skeptický. Zatiaľ sa to však ukazuje ako relatívne úspešný projekt v niektorých európskych krajinách, tak prečo ho neskúsiť zaviesť aj v Grécku. Zmeniť myslenie ľudí je však behom na dlhú trať. Pri zastavení daňových únikov nemôžete očakávať okamžitý efekt. Je to niekoľkoročný proces, niekedy je to otázka generácií. Nemožno sa spoliehať iba na príjmy z lepšieho výberu daní vďaka opatreniam na boj s daňovými únikmi. Pre Nemecko je tento návrh len zalepením očí. Práve Nemci požadujú, aby Gréci ukázali opatrenia, ktoré prinesú želaný výsledok čo najskôr.

Prejde Nemeckom aj grécky plán na zastavenie humanitárnej krízy v krajine?
V zozname gréckych reforiem je naozaj stále časť o tom, komu chcú pridať. Nazvali to bojom proti humanitárnej kríze, ktorý však podľa gréckej vlády neohrozí rozpočet krajiny. Myslím si, že tejto časti sa nebudú chcieť vzdať za žiadnych okolností. Považujem to za správne. Keď sa pozriete na počet ľudí, ktorí žijú v Grécku na pokraji chudoby, je to nevyhnutné. Mnohí Gréci sa za posledné roky ocitli v situácii, že nemajú z čoho zaplatiť účty za bývanie, nemajú peniaze na kúpu potravín, ani na to, aby sa postarali o svoje deti. Európski politici si uvedomujú tento rozmer, rozhodne je politická vôľa túto časť gréckych reforiem podporiť.

Ocitli sa Gréci v týchto problémoch práve pre radikálne úsporné opatrenia diktované Bruselom?
Dostali sa do súčasných problémov z viacerých dôvodov. Po prepuknutí finančnej krízy, ktorá sa šírila naprieč všetkými európskymi krajinami, sa výrazne prepadla grécka ekonomika. Zasiahlo to najmä tých najchudobnejších, ktorí ani pred krízou nežili v dobrých podmienkach. Kríza a následná recesia v krajine spôsobili, že sa do priepasti chudoby dostalo viac ľudí. Môžeme to pozorovať aj v iných štátoch. Grécko dlhé roky nerobilo štrukturálne reformy, a keď prišlo na najhoršie, muselo začať radikálne šetriť. Aj Medzinárodný menový fond priznal, že až taký negatívny dosah úsporných opatrení neočakával.

Uvedomujú si to aj veritelia, ktorí stále tlačia na ďalšie škrtanie?
Konsolidácia verejných financií je nevyhnutná. Otázkou je, ako sa bude ďalej realizovať. Veritelia sú ochotní robiť ústupky. Aj samotný Medzinárodný menový fond pripustil, že by mohli Gréci poľaviť v uťahovaní opaskov. V tejto chvíli je potrebné povedať, že nikto nechce grécky bankrot ani ich odchod z eurozóny. Scenár, že onedlho budú Gréci opäť platiť drachmou, nie je reálny. Bola by to politická samovražda pre Syrizu, ktorú chce Tsipras za každú cenu odvrátiť.

Čoraz viac sa začína hovoriť aj o brexite, teda odchode Veľkej Británie z EÚ. Je to reálna hrozba?
Musíme sa pozrieť v prvom rade na to, prečo sa začalo hovoriť o odchode Britov z EÚ. Blížia sa britské celonárodné voľby naplánované na 7. mája. Stupňuje sa tlak na politikov, ktorí chcú v predvolebnej kampani stihnúť toho čo najviac nasľubovať. O to sa snaží aj súčasný britský premiér David Cameron, ktorý ohlásil referendum o zotrvaní Británie v únii na rok 2017. Dokonca vyhlásil, že by to chcel stihnúť skôr. Ale to len v prípade, že jeho Konzervatívna strana v najbližších voľbách vyhrá, a on sa stane opäť premiérom. Ani sám neverí tomu, čo hovorí. Chce len odobrať voličské hlasy silnejúcej Strane nezávislosti (UKIP) na čele s Nigelom Farageom. Ten deklaruje, že odchod Britov z EÚ ušetrí krajine financie, ktoré sa môžu neskôr využiť lepšie ako na príspevky do európskeho rozpočtu. Napríklad na reformu národného systému zdravotnej starostlivosti.

Aké by to malo dosahy na Britov po ich vystúpení z únie?
Katastrofálne. Ekonomicky, ale aj politicky by si veľmi pohoršili. Je tu hrozba, že európske banky by opustili londýnske finančné centrum. Boli by menej atraktívni pre krajiny mimo únie. Myslím si, že ak by aj reálne došlo k vypísaniu referenda, Briti by zahlasovali za zotrvanie v únii, keďže si uvedomujú výhody členstva. Som však presvedčený, že Berlín bude ešte predtým tlačiť na to, aby sa zahnali podobné diskusie o referende, pretože to vyvoláva napätie na trhoch a neprispieva to k politickej stabilite v Európe. Nemci si uvedomujú, že Briti boli dosiaľ veľmi dobrým partnerom, pozerajúc nielen na ich finančný príspevok do spoločného európskeho rozpočtu, ale aj na ich pragmatizmus pri spoločných rokovaniach.