Vo svojej jarnej makroekonomickej prognóze v utorok uvádza pre úniu ako celok rast hrubého domáceho produktu (HDP) o 1,8 percenta, pre krajiny platiace eurom potom o 1,5 percenta. Miera inflácie má zostať veľmi nízka, v EÚ aj v eurozóne má tento rok byť 0,1 percenta. Na budúci rok už komisia počíta s jej zrýchlením na 1,5 percenta.
Komisia má pre Slovensko pozitívne správy
Európska komisia sa po jesennom krotení optimizmu v súvislosti so slovenským hospodárskym rastom opäť vracia k pozitívnejším číslam. Kým na jeseň Brusel znížil odhad rastu slovenskej ekonomiky na rok 2015 o 0,6 percentuálneho bodu na 2,5 %, v aktuálnej jarnej prognóze svoj odhad opäť navýšil na 3 %. Mierne optimistickejšie sa pozerá aj na rok 2016, pre ktorý prognózu hospodárskeho rastu krajiny komisia navýšila o 0,2 percentuálneho bodu na 3,4 %.
„Domáca spotreba by mala pokračovať v posilňovaní a mala by tak zostať hlavným motorom hospodárskeho rastu,“ konštatuje v jarnej ekonomickej prognóze, zverejnenej v utorok, Európska komisia. Súkromná spotreba by tak podľa Bruselu mala naďalej ťažiť z rastúcich reálnych príjmov, rastúcej zamestnanosti a zvyšujúcej sa spotrebiteľskej dôvery. „Tieto faktory by mali naďalej podporovať rast súkromnej spotreby, ktorá môže byť taktiež posilnená sériou reforiem na trhu práce, ktoré vstupujú do platnosti v roku 2015, vrátane zvyšovania minimálnej mzdy či redukcie odvodov platených nízkopríjmovými zamestnancami,“ píše sa v prognóze.
Zaostávať by nemala ani investičná aktivita. Plánovaná expanzia v automobilovom a telekomunikačnom priemysle spolu s pokračujúcou výstavbou cestnej infraštruktúry by tak podľa Bruselu mali prispieť k ďalšiemu rastu investícií o 4,6 % v roku 2015 a 3,7 % v roku 2016. Na druhej strane slovenské hospodárstvo nemôže podľa Bruselu stále čakať silnejšiu podporu zo zahraničia. Externý dopyt by sa totiž mohol oživiť až v roku 2016.
Spomínané zlepšenie podmienok na trhu práce by sa podľa komisie malo prejaviť v poklese miery nezamestnanosti v tomto roku na 12,1 % a v budúcom roku na 10,8 %. Pri cenovom vývoji Brusel očakáva pokračovanie útlmu z minulého roka, kedy by spotrebiteľské ceny mali aj v tomto roku mierne klesnúť o 0,2 %. Oživenie rastu cien Európska komisia Slovensku predpovedá až v roku 2016, kedy by mali stúpnuť o 1,4 %.
Brusel zároveň dôveruje Slovensku, že bude pokračovať v postupnej konsolidácii verejných financií. Deficit hospodárenia verejnej správy by mal podľa jarnej prognózy klesať z vlaňajších 2,9 % hrubého domáceho produktu na 2,7 % v roku 2015 a v roku 2016 bez ďalších opatrení na 2,5 % výkonu ekonomiky. V tomto aj budúcom roku tak komisia mierne znížila odhad deficitu verejných financií Slovenska o 0,1 % hrubého domáceho produktu.
Verejné financie by totiž podľa Bruselu mali v tomto roku ťažiť z rastúcej súkromnej spotreby a zvyšovaniu efektívnosti výberu daní, čo má viesť k rastu výberu dane z pridanej hodnoty. Rast príjmov z korporátnych daní má naopak podporiť zvyšujúca sa ziskovosť podnikov a tiež rozšírenie daňovej bázy. Negatívny vplyv na rozpočet bude mať naopak daňová podpora výskumu a vývoja a taktiež zníženie zdravotných odvodov pre nízkopríjmových zamestnancov. Otázkou však podľa Bruselu zostáva aj vplyv avizovaného druhého sociálneho balíka Ficovej vlády, z ktorého zatiaľ konkrétne opatrenia nie sú známe.
Verejný dlh by sa mal podľa prognózy Európskej komisie v ďalších rokoch držať pod hranicou 54 % výkonu ekonomiky. Z vlaňajších 53,6 % hrubého domáceho produktu by mal podľa prognózy v tomto roku mierne klesnúť na 53,4 % a v roku 2016 by mal byť na úrovni 53,5 % hrubého domáceho produktu.
Zverejnenú prognózu si minister financií Peter Kažimír pochvaľuje. Ako uviedol na utorňajšej tlačovej konferencii, podľa neho prináša dobré správy pre Európu, eurozónu a kľúčovo aj pre Slovensko. Vychádza pritom podľa neho z úspešnej jari, ktorá z hľadiska hospodárskeho vývoja bola podľa Kažimíra jednou z najlepších od začiatku krízy v roku 2009. Minister zároveň potvrdil avizované konsolidačné plány, podľa ktorých by sa mal deficit verejných financií v budúcom roku znížiť pod 2 % hrubého domáceho produktu. „Bezpečne zotrvávame na ceste k vyrovnanému hospodáreniu. Napriek tomu, že sa blížia voľby, my chceme konsolidovať,“ vyhlásil.
Európa má dobré vyhliadky
Na rok 2016 očakáva Európska komisia rast HDP o 2,1 percenta v celej EÚ, krajiny platiace eurom porastú o 1,9 percenta. Podľa komisie podporujú v súčasnosti inak len mierny cyklický rast európskeho hospodárstva niektoré krátkodobé faktory. Prognóza pripomína nízke ceny ropy, trvalý globálny rast, lacné euro aj hospodársku politiku v krajinách EÚ, ktorá rast podporuje.
„Európska ekonomika sa prebúdza do najlepšej jari za niekoľko posledných rokov. Hospodárskemu oživeniu napomáhajú vonkajšie faktory a svoje ovocie začínajú prinášať aj podniknuté politické opatrenia,“ povedal eurokomisár pre ekonomické a finančné záležitosti, dane a clá Pierre Moscovici. Pripomenul, že udržanie a podporu ďalšieho rastu môžu na európskej úrovni pomôcť zabezpečiť tri priority – štrukturálne reformy, posilnenie investícií a podpora fiškálnej zodpovednosti.
Vo februári vo svojej zimnej predpovedi komisia uvádzala pre tento rok posilnenie hospodárskeho výkonu celej únie o 1,7 percenta, pre krajiny eurozóny predpovedala 1,3 percenta pri inflácii v celej EÚ 0,2 percenta a v eurozóne 0,1 percenta.
Komisia však pripomína, že miera rastu hospodárstva sa naprieč krajinami EÚ výrazne líši. Írsku a Malte porastie podľa prognózy tento rok HDP o 3,6 percenta, Luxembursku o 3,4 percenta, Poľsku o 3,3 percenta a Slovensku o tri percentá. Cyperská ekonomika sa má o pol percenta zhoršiť, Fínsko a Chorvátsko majú rásť len o 0,3 percenta a silne zadlžené Grécko len o pol percenta.
Nízka tento rok podľa komisie zostane miera inflácie, v prvej polovici roka sa bude pohybovať okolo nuly. V krajinách eurozóny pritom niekoľko minulých mesiacov spotrebiteľské ceny dokonca klesali, čo bolo ešte len druhýkrát v histórii spoločnej meny.
V druhej polovici tohto roka a v roku budúcom ale majú ceny opäť začať stúpať v dôsledku zvyšovania domáceho dopytu, klesajúceho vplyvu cien výrobkov a vplyvu lacného eura na zvýšenie dovozných cien.
Komisia v prognóze poukazuje na zlepšujúcu sa situáciu na pracovnom trhu, posilnenie ekonomickej aktivity vedie k rastu zamestnanosti. Miera nezamestnanosti síce klesá, zostáva ale vysoká. V celej EÚ by tento rok mala byť 9,6 percenta a v krajinách platiacich eurom potom percent 11. Budúci rok očakáva komisia ďalšie mierne zníženie týchto údajov, a to na 9,2 a na 10,5 percenta.
V tomto roku by sa pomer deficitu k HDP mal v celej EÚ znížiť z vlaňajších 2,9 percenta na 2,5 percenta a v roku 2016 dosiahnuť 2 percentá. V krajinách platiacich eurom to vlani bolo 2,4 percenta, tohtoročný odhad počíta teraz s dvoma percentami a pre budúci rok pracuje komisia s údajom 1,7 percenta.
Európska komisia tiež v prípade eurozóny i celej EÚ predpokladá, že pomer verejného dlhu k HDP dosiahol v roku 2014 vrchol a tento rok aj na budúci rok by mal klesať – v roku 2016 by mal v EÚ dosahovať 88 percent, v eurozóne potom 94 percent.
Moscovici na tlačovej konferencii zdôraznil, že krajiny EÚ by nemali prestávať so štrukturálnymi reformami ani v terajšej situácii cyklického rastu. „Práca sa nekončí. Musíme sa postarať o to, aby toto oživenie nepominulo ako púhy sezónny jav,“ poznamenal.