Úrad premiéra Alexisa Tsiprasa hovorí podľa gréckych médií o „vážnych nezhodách a rozporoch medzi Medzinárodným menovým fondom (MMF) a Európskou úniou“, ktoré „vytvárajú prekážky pre rokovania“. Dohoda tak vraj nie je možná.
Atény podľa serveru denníka Ta Nea tvrdia, že zatiaľ čo MMF nemieni ustúpiť najmä z požiadaviek na ďalšie zníženie dôchodkov a na uvoľnenie pravidiel pracovného trhu, Európska komisia zase kladie dôraz na potrebu vysokého primárneho prebytku štátneho rozpočtu a odmieta odpisy dlhov a zmiernenie „tvrdých reforiem“ v oblasti dôchodkov a zamestnávania.
Podľa Tá Nea tak grécka vláda hádže zodpovednosť za rysujúcu sa slepú uličku v doterajšom vyjednávaní na veriteľa a uvádza, že „nie je možné robiť žiadne kompromisy“. Atény tiež dodávajú, že zodpovednosť spočíva výhradne na týchto inštitúciách a na ich neschopnosti sa dohodnúť medzi sebou.
Vláda v Aténach tiež oznámila, že sa rozhodla vzhľadom k danej situácii, že odloží zámer predložiť parlamentu pripravovaný balík reformných krokov, vychádzajúcich v ústrety požiadavkám veriteľov. Namiesto toho predloží poslancom k rozprave plán na obdobie po skončení terajšieho medzinárodného programu úverovej pomoci, ktorý vyprší v júni. Súčasťou parlamentného rokovania má byť aj návrat na finančné trhy a otázka „financovania rozvoja“ krajiny.
Prepustení štátni zamestnanci sa vrátia
Grécky parlament v utorok schválil zákon, na základe ktorého sa bude môcť vrátiť do zamestnania približne 4000 štátnych zamestnancov prepustených v rámci úspor. Prácu dostane aj 6000 uchádzačov o štátnu službu, ktorých prijímacie konanie bolo predtým zmrazené.
Krok, ktorý je v rozpore s požiadavkami medzinárodných veriteľov, schválilo 157 poslancov vládnucej ľavicovej formácie Syriza a ich koaličných partnerov zo strany Nezávislí Gréci.
„Návrh zákona je vzdialený neoliberálnym logikám. Je to prvý náznak reformy sociálneho charakteru,“ pochvaľoval si námestník ministra pre reformu štátnej správy Jorgos Katrugalos. Grécka vláda plánuje ešte tento rok vrátiť do štátnych funkcií 11 000 až 15 000 osôb.
Syriza: Neustúpime
Politický sekretariát vládnucej ľavicovej strany Syriza v utorok podľa denníka To Vima vydal vyhlásenie, v ktorom zdôraznil, že vláda, ktorá získala mandát ľudu v januárových voľbách, neustúpi od svojho odmietavého postoja voči požadovaným úsporným opatreniam zo strany veriteľov. V dokumente sa ďalej uvádza, že väčšina gréckych občanov nezávisle na sympatiách k politickým stranám súčasnú vládu podporuje.
Podľa denníka Kathimerini sa v najnovšom prieskume verejnej mienky objednaného televíziou Skai vyslovilo 55,5 percenta opýtaných pre zotrvanie v eurozóne aj za cenu uzavretie novej dohody s veriteľmi o úverovej pomoci, ktorú by ale nutne sprevádzalo pokračovanie politiky tvrdých úspor. Zachovanie európskej meny podporuje pritom 53,5 percenta voličov formácie Syriza a 92,5 percenta hlavnej opozičnej konzervatívnej strany Nová demokracia.
Gréci chcú aspoň časť peňazí
Niekoľko gréckych ministrov, vrátane šéfa financií Janisa Varufakisa, v utorok navštívilo niekoľko európskych metropol, vrátane sídla Európskej centrálnej banky (ECB) vo Frankfurte nad Mohanom, v snahe získať aspoň časť zo spomínaných 7,2 miliardy eur ako odmenu za dosiahnuté čiastkové pokroky vo vyjednávaní. Podľa agentúry AP ale pokroky nie sú podľa všetkého vnímané ako dostatočné, aby s tým veritelia súhlasili. Navyše doteraz dávali najavo nechuť rozdrobiť sedmimiliardový balík.
MMF v utorok uviedol, že na aprílovom stretnutí ministrov financií eurozóny v lotyšskej Rige nepresadzoval rozsiahle úľavy pri splácaní gréckeho dlhu, ako podľa neho informovala niektoré médiá. Šéf európskeho oddelenia MMF Poul Thomsen ale podľa neho vtedy rokovacím stranám povedal, že čím viac sa budú dohodnuté opatrenia vzďaľovať pôvodným záväzkom z roku 2012, tým vyššia bude potreba dodatočného financovania a odpustenia dlhu, aby bol dlh Grécka udržateľný, citoval z vyhlásenia MMF denník The Wall Street Journal.