Ekonomika rastie a dáva priestor na reformy

Vláda bude mať v tomto roku voľnejšie ruky na presadzovanie sociálneho balíčka pre bežných ľudí. Európska komisia totiž v utorok predstavila jarnú makroekonomickú prognózu na tento a budúci rok, z ktorej vyplýva, že slovenské hospodárstvo porastie výrazne rýchlejšie ako európsky priemer.

06.05.2015 14:00
debata (1)

Pierre Moscovici, komisár pre hospodárske a finančné záležitosti, dane a clá, v utorok na tlačovej konferencii v Bruseli povedal, že „pre niektoré európske krajiny bude táto jar rozkvitnutejšia“.

„Ťažíme s nízkej ceny ropy a oslabovania eura. Dostať sa k opätovnému rastu po kríze bol zdĺhavý proces, ale dnes máme jednoznačné indikátory, že dochádza k cyklickému hospodárskemu rastu,“ poznamenal Moscovici.

zväčšiť
Európska komisia, prognóza, jar 2015

Slovenská ekonomika podľa komisie porastie v tomto roku 3–percentným tempom vďaka posilneniu domácej spotreby, pričom nezamestnanosť v krajine by mala klesnúť na 12–percentnú hranicu. Reálne mzdy pracujúcich ľudí by mali vzrásť o 2,7 percenta a zároveň by nemalo prísť k zvyšovaniu cien. Tí, ktorí majú prácu, si tak budú môcť v dôsledku rastu platov a poklesu cien dovoliť z výplaty viac ako doteraz.

Export slovenských výrobkov do zahraničia začne dominantne ťahať domáci ekonomický rast až v roku 2016. Štáty eurozóny porastú v priemere v tomto roku 1,5–percentným tempom, nezamestnanosť sa dostane na priemernú úroveň 11– percent.

Podľa odhadov slovenského rezortu financií by malo na domácom trhu práce pribudnúť v tomto roku zhruba 22–tisíc nových pracovných miest.

„Z hľadiska hospodárskeho vývoja je toto obdobie jedným z najlepších od začiatku krízy v roku 2009. Naďalej však presadzujeme stanovené konsolidačné plány, podľa ktorých by sa mal defi cit verejných financií v budúcom roku znížiť pod 2 percentá hrubého domáceho produktu a do roku 2017 smerujeme až k vyrovnanému rozpočtu. Napriek tomu, že sa blížia parlamentné voľby v budúcom roku, my chceme konsolidovať ďalej,“ povedal na utorňajšej tlačovej konferencii minister financií Peter Kažimír.

Vláda pritom už ohlásila, že najbližšie tento a budúci rok plánuje zaviesť viacero opatrení na zlepšenie životnej situácie bežných ľudí. Druhý sociálny balíček by mal obsahovať dotácie na zatepľovanie rodinných domov či domáce dovolenky. Stovky až tisíce eur ročne si budú môcť privyrobiť študenti stredných škôl na dotovanej praxi vo firmách.

Odvodové úľavy pre ľudí s nízkymi príjmami z prvého balíčka by sa mohli prehĺbiť a zvýšiť tak čisté platy. Vláda tiež plánuje adresné zníženie cien plynu cez dotácie. Cieľom je zvýšiť zamestnanosť a zlepšiť životnú úroveň ľudí. Najnovšie chce štát financovať aj výstavbu národného futbalového štadióna v hlavnom meste.

Štát si balíček podľa Kažimíra môže dovoliť aj vďaka peniazom, ktoré pribudli do štátnej pokladnice z boja proti daňovým únikom. „Podľa aktuálneho odhadu priniesol boj proti daňovým únikom na DPH oproti úrovni z roka 2012 do rozpočtu dodatočné príjmy vo výške 248 miliónov eur v roku 2013, 650 miliónov eur v roku 2014 a v roku 2015 by mal priniesť 744 miliónov eur, čo je spolu viac ako 1,6 miliardy eur,“ tvrdí Kažimír.

Okrem slabého eura a lacnej ropy pomáha ekonomikám aj tlačenie peňazí od Európskej centrálnej banky, ktoré zlacňuje úvery, ale napríklad aj zdražuje byty. Niektorí odborníci však varujú, že namiesto súčasnej hrozby defl ácie a hroziaceho priveľkého poklesu cien môže byť výsledkom naopak vysoká infl ácia, ktorá by znehodnotila úspory. Kľúčové bude, či štáty využijú dobré časy na reformy, ktoré by zvýšili ich konkurencieschop­nosť.

Dobre je Nemcom, dobre je aj nám

Slovenskej ekonomike by sa malo dariť aj preto, lebo sa zlepšuje situácia u jej najvýznamnejších obchodných partnerov, v prvom rade Nemecku. Nemecko sa podieľa na slovenskom vývoze približne pätinou, pričom externý dopyt hral kľúčovú úlohu v oživení hospodárskeho rastu a poklese nezamestnanosti práve v období rokov 2002 až 2008.

Otvorenosť slovenskej ekonomiky meraná podielom vývozov a dovozov výrobkov a služieb na nominálnom hrubom domácom produkte dosiahla v minulom roku hranicu 186 percent. Nemecké hospodárstvo by podľa prognózy komisie malo rásť z minuloročných 1,6 percenta na tohtoročných 1,9 percenta, pričom nezamestnanosť v krajine sa dostane na úroveň 4,6 percenta.

„Zlepšuje sa dôvera domácností, čo je jasným signálom, že ťahúňom rastu bude v Európe v nasledujúcom období domáca spotreba,“ konštatuje Moscovici.

Komisia však výrazne zhoršila odhad rastu gréckej ekonomiky, z pôvodných 2,5 percenta na iba 0,5 percenta v tomto roku.

Po škrtoch prichádzajú investície

Slovenská ekonomika bude v tomto a budúcom roku profi tovať aj z tlačenia nových peňazí do obehu, ktoré by mali viac naštartovať investície. Pre krajiny platiace eurom vrátane Slovenska začala od marca tohto roka Európska centrálna banka tlačiť 60 miliárd eur mesačne. Celkovo by sa tak na trh malo dostať vyše 1,1 bilióna nových eur, ktoré majú v eurozóne podporiť hospodársky rast a zastaviť pokles cien. Guvernér Národnej banky Slovenska Jozef Makúch však nedávno upozornil, že kvantitatívne uvoľňovanie menovej politiky zo strany ECB je len zlomok z toho, čo je potrebné vykonať.

Európa potrebuje štrukturálne reformy, pretože tlačenie peňazí na podporu rastu ekonomiky nebude trvať večne. Brusel chce takisto v najbližších troch rokoch napumpovať do investícií v členských štátoch EÚ až 315 miliárd eur. Nazvali to Junckerov balíček. Podporiť chce v európskych krajinách najmä dobudovanie infraštruktúry či zlepšenie podmienok pre podnikateľov.

Slovenský rezort financií už potvrdil, že prvými projektmi, na ktoré sa bude uchádzať o finančnú podporu z Bruselu, bude dostavba diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7. Je však otázne, či sa napokon nebudú dané úseky stavať len ako verejno–súkromné PPP projekty.

Slovenská vláda plánuje z peňazí v tomto a budúcom roku taktiež podporiť začínajúcich podnikateľov, tzv. startupy. Peniaze pôjdu v prípade Slovenska cez Slovenský investičný holding. Ten je vytvorený z iniciatívy ministerstva financií a aktuálne disponuje fi nančnými nástrojmi v hodnote 420 až 450 miliónov eur z eurofondov na roky 2014 – 2020. Európska komisia ešte koncom minulého roka poukázala na oblasti, v ktorých by malo Slovensko preinvestovať pridelené peniaze.

„Komisia vidí najväčšie príležitosti na investovanie do rozvoja dopravnej a energetickej infraštruktúry, ako aj do oblasti vzdelávania a odbornej prípravy. Hlavnou výzvou pre Slovensko je vytvorenie priaznivého investičného prostredia so stabilným, transparentným a predvídateľným rámcom a s efektívnou verejnou správou. Pre odbúranie prekážok v oblasti investícií bude potrebné odstrániť viaceré nedostatky v oblasti verejného obstarávania a pri overovaní a výbere projektov,“ píše sa v odporúčaniach, ktoré komisia zaslala slovenskej vláde.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #rozpočet #Európska komisia #Slovensko #HDP