Ešte v marci nová ľavicová vláda odhadovala rast tempom 1,4 percenta a predošlý pravicový kabinet na konci minulého roka v rozpočte na tento rok predpovedal zrýchlenie rastu na 2,9 percenta. Aj Európska komisia minulý týždeň výrazne zhoršila odhad gréckeho rastu, hoci jej pôvodná prognóza bola stará len tri mesiace. V jarnej makroekonomickej prognóze komisia Grécku na tento rok predpovedala zvýšenie hrubého domáceho produktu (HDP) len o 0,5 percenta, zatiaľ čo ešte vo februári čakala 2,5 percenta.
Vláda premiéra Alexisa Tsiprasa rokuje od svojho januárového nástupu s medzinárodnými veriteľmi o osude finančnej pomoci pre svoju ťažko zadlženú krajinu a po marcovej dohode s eurozónou o štvormesačnom predĺžení záchranného programu stále bezvýsledne rokuje o uvoľnení zvyšných 7,2 miliardy eur.
Veritelia požadujú od Atén konkrétny a účinný plán reforiem a opatrení, ktorý nadviaže na úsporné kroky predošlej vlády a zároveň podporí obnovenie hospodárskeho rastu. Tsiprasova vláda však voličom sľúbila, že ukončí éru úspor a snaží sa zastaviť niektoré reformy, ako je zoštíhlenie prebujnenej štátnej správy, a privatizáciu.
V pondelok sa o pomoci Grécku rokovalo opäť. Eurozóna privítala pokrok v rokovaniach, ale k dosiahnutiu dohody bude treba viac snahy, konštatovali ministri krajín eurozóny (viac v článku Gréci musia urobiť viac, peniaze majú na dva týždne). Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble už cez víkend vyhlásil, že neočakáva konečnú dohodu medzi Gréckom a veriteľmi na pondelkovom zasadnutí ministrov financií krajín eurozóny (Eurogroup).
„Nepredpokladám, že sa všetko dovtedy vyrieši,“ povedal Schäuble pre Frankfurter Allgemeine Sonntagszeitung. Zároveň varoval pred insolventnosťou krajiny. Podľa jeho slov sa finančná situácia Grécka nezdá veľmi dobrá a zároveň nevie, či má grécka vláda presný celkový obraz o svojich financiách.
„Takéto procesy majú aj iracionálne zložky. Skúsenosti zo zvyšku sveta ukazujú, že krajina môže náhle upadnúť do insolventnosti,“ povedal Schäuble.
Na otázku o tom, či sa nemecká vláda pripravuje na odchod Grécka z eurozóny, reagoval Schäuble zdržanlivo. „Existujú otázky, na ktoré zodpovedný politik nesmie odpovedať,“ povedal.
Zároveň však zopakoval, že Nemecko urobí všetko pre udržanie Grécka v eurozóne „za rozumných podmienok“.
Plán, ktorý Grécko predstavilo, je podľa Reuters všeobecným náčrtom iniciatív na dlhšie obdobie a nie zoznamom konkrétnych krokov, ktoré vyžaduje eurozóna a Medzinárodný menový fond (MMF).
Vláda už v apríli prišla s podobným dokumentom, ktorý zahŕňal napríklad znovuzavedenie kolektívneho vyjednávania, podporu zamestnanosti alebo boj proti šedej ekonomike a korupcii. K prognóze rastu grécka vláda uviedla, že predpoveď skomplikovali nižšie vládne príjmy a neistota, týkajúca sa financovania. „Odhadujeme však, že priaznivé podmienky na rast gréckej ekonomiky pretrvajú. Očakáva sa, že rast HDP v roku 2015 prekročí tempo 0,8 percenta z roku 2014,“ uvádza sa v dokumente.
Vlani grécka ekonomika obnovila rast po šiestich rokoch prepadu. Ministri financií krajín eurozóny mali na pondelkovom zasadnutí zhodnotili pokrok v rokovaniach medzi Aténami a veriteľmi. Predseda Euroskupiny Jeroen Dijsselbloem tento týždeň uviedol, že na tomto zasadnutí sa o ďalšom financovaní Grécka pre pretrvávajúce rozpory nerozhodne. To sa nakoniec aj stalo.
Aténam pritom rýchlo dochádzajú peniaze a vláda musí peniaze na úhradu dlhov zbierať z finančných rezerv miestnych samospráv a štátnych organizácií. Hlavný grécky vyjednávač Euklidis Tsakalotos včera EÚ a MMF vyzval, aby ukázali ochotu prelomiť slepú uličku v rozhovoroch a prístupnosť na kompromis.
„Po týždňoch prácnych rokovaní vieme, že pokiaľ bude na druhej strane reálna vôľa, dostane sa diskusia niekam, kde už bude dohoda veľmi blízko,“ povedal Tsakalotos gréckemu denníku Avgi.
Každý ďalší odklad kompromisu bude podľa neho len dôsledkom politických rozdielov medzi oboma stranami. Tsipras v nedeľu zvolal zasadnutie svojej vlády. Pripravoval sa na pondelkové rokovania s Euroskupinou. Grécko sa v máji 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a muselo požiadať Európsku úniu a MMF o úverovú pomoc. Dohodlo sa pritom na dvoch záchranných programoch v celkovom objeme 240 miliárd eur.