Štát im od budúceho roka zvyšuje podiel dane z príjmov fyzických osôb zo súčasných 68,5 na 70,3 percenta. Obce tak dostanú desiatky miliónov eur navyše, s ktorými v tomto volebnom období pôvodne nepočítali. Dotáciu oznámil na nedávnom sneme miest a obcí premiér Robert Fico.
Ministerstvo financií ešte nemá presne vyčíslené, na koľko zmena daní štát vyjde. Obce zvažujú, že po dotácii začnú viac investovať do kosenia, opráv ciest, športovísk, ale napríklad hlavné mesto chce predovšetkým splatiť dlhy.
Viacero obcí tvrdí, že dodatočné financie musia dať na zvyšovanie platov učiteľov. Niektoré malé obce upozorňujú, že stále budú prerábať na zavedených limitoch na daň z lesnej a ornej pôdy.
Po tom, čo sa podielové dane pre ozdravovanie verejných financií v roku 2012 znížili, je však postupný nárast príjmov pre obce určitým zotavením. Napríklad mesto Banská Bystrica si vďaka ohlásenému zvýšeniu podielových daní polepší vo svojom budúcoročnom rozpočte približne od 500–tisíc eur až do 1 milióna eur.
„Zvýšime frekvenciu kosenia v letnom období, podporíme viac šport, kultúru a cestovný ruch formou dotácií,“ povedala hovorkyňa Banskej Bystrice Zdenka Sekerešová.
„Prioritné oblasti pre nás predstavujú výdavky určené na projektovú prípravu pre nové programové obdobie v objeme 500–tisíc eur, medziročný nárast výdavkov na financovanie neštátnych školských zariadení, vytvorenie ‚parkovacieho fondu‘ na účely údržby a výstavby parkovacích miest na území mesta v sume 92–tisíc eur s výhľadom jeho zvýšenia na sumu 300–tisíc eur pre roky 2016 a 2017,“ dodala hovorkyňa Banskej Bystrice.
Nielen toto mesto muselo pritom pristúpiť v posledných rokoch pre šetrenie k nepopulárnym opatreniam. Napríklad k zvyšovaniu miestnych daní a poplatkov. Na to, aby tamojšia radnica zabezpečila riadny chod mesta, vyplatila mzdy a zabezpečila všetky služby občanom dané zákonom, musela pristúpiť aj k odpredaju časti svojho majetku. Predaj majetku bol v mnohých slovenských mestách jednou z možností, ako sa nepopulárnym krokom, ako je zvyšovanie daní či rušenie kultúrnych a športových podujatí, aspoň sčasti vyhnúť.
„Po rokoch konsolidácie, šetrenia a rozpočtového obmedzovania očakávame, že sa zvýši miera samofinancovania samospráv, a tým aj ich finančná samostatnosť. Malo by dôjsť k zvýšeniu percenta investícií nielen z dotácií, ale aj z vlastných zdrojov. Mohlo by sa okrem zvýšenia rozsahu a kvality služieb občanom viac modernizovať, rekonštruovať a zároveň podporiť aj regionálnu a miestnu zamestnanosť,“ potvrdil výkonný podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Turčány.
Vláda už v tomto roku zvýšila podiel dane z príjmu fyzických osôb pre samosprávy zo 67 na 68,5 percenta. Podľa februárovej daňovej prognózy by príjmy obcí z dane z príjmu fyzických osôb mali v roku 2016 pri aktuálne platnom podiele 68,5 percenta dosiahnuť 1,5 miliardy eur, čo je oproti rozpočtu verejnej správy na rok 2015 v sume 1,4 miliardy viac o 88,3 milióna eur.
„Ministerstvo financií eviduje vyjadrenie predsedu vlády na poslednom sneme ZMOS o zvýšení podielu obcí na DPFO od roku 2016 na 70 percent, čo bude vyjadrené v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2016 až 2018 v ďalšej etape rozpočtových prác,“ odkázalo tlačové oddelenie rezortu financií.
Mnohým to pomôže, niektorým nestačí
Mnohým mestám a obciam navýšenie percenta z podielových daní pomôže. Je to totiž ich hlavný príjem do miestnych pokladníc. Viaceré mestá tvrdia, že sľúbené peniaze navyše využijú najmä na pokrytie zvýšenia platov učiteľom.
„Mestá a obce sú povinné zabezpečiť finančné prostriedky na zvýšenie platov pedagogických zamestnancov za oblasť originálnych kompetencií od 1. 1. 2015 vrátane povinných odvodov do fondov. Taktiež od 1. 1. 2015 sú zvýšené platy nepedagogických zamestnancov o 1,5 percenta a od 1. 7. 2015 o ďalšie 1 percento. Takže aj naše mesto zo zvýšeného podielu dane z príjmu fyzických osôb zabezpečí túto povinnosť,“ povedala Zuzana Kalmanová, hovorkyňa mesta Martin.
„Platy pre zamestnancov v školstve sa v posledných rokoch zvyšujú. Tieto príjmy zabezpečia skôr plynulejší chod aj iných originálnych kompetencií samosprávy,“ doplnil primátor Trenčína Richard Rybníček. Hlavné mesto využije peniaze na splatenie svojich dlhov.
„V prípade, ak sa daný návrh naozaj odsúhlasí, pre mesto Bratislava by to znamenalo nárast rozpočtu mesta o 2,4 milióny v roku 2016. Mesto sa musí vysporiadať s pomerne vysokým dlhom. Peniaze bude preto magistrát mesta sústreďovať prioritne na zníženie dlhov a nevysporiadaných faktúr,“ povedala hovorkyňa mesta Bratislava Ivana Skokanová. Napríklad mesto Trnava zatiaľ prínos zvýšenia percenta z podielových daní vypočítaný nemá.
„Vyššie percento podielových daní spolu s rastom ekonomiky bude znamenať vyššie príjmy do rozpočtu mesta, takže mesto bude môcť použiť viac fi nančných prostriedkov na výkon svojich samosprávnych funkcií. O rozpočte mesta Trnavy na rok 2016, kde budú tieto zdroje použité, rozhodnú poslanci mestského zastupiteľstva až v závere roka 2015,“ vysvetľuje zase vedúca ekonomického odboru mesta Trnava Mária Burzová.
„Platy pedagogických zamestnancov sa zvyšujú každoročne, takže určite časť príjmu z podielových daní bude použitá aj na tento účel,“ dodala Burzová.
Šetrenie prišlo už pred rokmi
Percento podielu dane z príjmu fyzických osôb sa znižovalo ešte v roku 2012, keď k tomu po dohode s vtedajšou vládou Ivety Radičovej pristúpili obce. Bolo to jedno z konsolidačných opatrení štátu na zníženie deficitu verejných financií.
Ešte po nástupe súčasnej vlády k moci sa samosprávy zaviazali k ďalšiemu šetreniu. Mestá a obce vláde prisľúbili, že do konca decembra 2013 ušetria spolu približne 427 miliónov eur, čo predstavovalo takmer polovicu všetkých výdavkových úspor v rozpočte. Mnohé samosprávy boli preto so šetrením na hrane, úsporné opatrenia sa už dotýkali aj kvality poskytovaných služieb pre ľudí. Niektoré prestali svietiť, kosiť či opravovať cesty a chodníky.
Na porovnanie, zatiaľ čo výdavky štátneho rozpočtu od vypuknutia krízy vzrástli o 41 percent, výdavky obcí bez finančných operácií vzrástli len o 5,9 percenta. Medziročne samosprávam pribudlo 110 prenesených kompetencií štátu.
Dlh obcí na celkovom verejnom dlhu sa momentálne podieľa približne troma percentami. Obce donedávna tvrdili, že šetrenie jednoduché nie je, niektoré uťahovali opasky nepretržite od roku 2009. Z 2 900 samospráv malo do minulého roka problémy so šetrením okolo 300. Tým, že šetrenie sa nemalo dotknúť obcí pod 2 000 obyvateľov, museli prevziať väčšie bremeno na seba ostatné obce a mestá.
Riešením je komunálna reforma
Znižovanie a opätovné zvyšovanie podielových daní, ale aj určovanie limitu na dane otvorili dôležitejšiu tému, ktorou je komunálna reforma. Aktuálne je na Slovensku 2 926 samospráv na miestnej úrovni vrátane 17 mestských častí Bratislavy a 22 mestských častí Košíc. Napríklad vo Fínsku ich majú aktuálne 320, pričom samotní Fíni predpokladajú, že toto číslo sa v budúcnosti zníži približne na 100, podobne ako v Dánsku.
Práve vo Fínsku a v Dánsku a v ďalších krajinách prebehla komunálna reforma, tzv. municipalizácia, ktorej výsledkom bolo zlučovanie obcí a združovanie výkonu ich samosprávnych funkcií.
„Som presvedčený o tom, že štátna správa potrebuje zásadnú reformu. Treba znížiť počet ministerstiev a rôznych štátnych a príspevkových organizácií, štátnych úradníkov a podobne. Slovensko potrebuje dokončiť komunálnu reformu a viac peňazí posunúť do regiónov. Ľudia v regiónoch lepšie poznajú a aj lepšie vedia riešiť svoje problémy ako prebujnený štátny aparát v Bratislave,“ dodal Rybníček.