Minimálny dôchodok sa zavedie od začiatku júla na základe novely zákona o sociálnom poistení, ktorú v stredu schválila Národná rada. Návrh prešiel len hlasmi väčšiny vládneho Smeru, z opozičných poslancov sa pridal iba Štefan Kuffa z OĽaNO. Opozícia, ktorá síce s ideou tohto inštitútu súhlasí, novelu napokon odmietla ako diskriminačnú, keďže podľa nej delí dôchodcov na dve kategórie. Zároveň vyzvala prezidenta, aby ju nepodpísal a pohrozila jej napadnutím na Ústavnom súde. Dôvodom je, že na plnú sumu minima budú mať nárok len tí poistenci, ktorí odvádzali výhradne do prvého piliera.
„Opatrenie sa dotkne 75-tisíc ľudí na Slovensku,“ vyzdvihol v stredu premiér Robert Fico dosah novely a označil ju za „významný posun v sociálnej sfére“. Zavedením inštitútu vládny Smer plní ďalší z bodov vlaňajšieho sociálneho balíčka.
Minister práce Ján Richter doplnil, že vyše 52-tisíc dôchodcov z uvedeného počtu pracovalo 30 až 39 rokov a 22-tisíc dokonca viac ako 40 rokov. Zdôraznil, že prvoradým cieľom zákona malo byť samozrejmé zvýhodnenie tých, ktorí pracovali, pred poberateľmi dávok. „Realizáciou tohto zákona sme cieľ dosiahli,“ dodal.
Kto teda dovŕši potrebný vek po dobe dôchodkového poistenia presne tri desaťročia, dostane v zmysle zákona penziu minimálne vo výške 136 percent sumy životného minima, čo na tento rok predstavuje 269,50 eura. Za každý rok dôchodkového poistenia navyše sa mu táto suma zdvihne o dva percentuálne body, od 40 rokov o tri percentuálne body. Napríklad pri 45 rokoch dôchodkového poistenia tak tohtoročná minimálna penzia dosiahne 340,80 eura, čo je 1,72-násobok životného minima.
V plnej sume však nárok na penzijné minimum vznikne len sporiteľom v prvom pilieri. Nízkopríjmoví sporitelia v druhom pilieri budú mať od štátu garantovaný nižší minimálny dôchodok, ako ľudia s nízkymi zárobkami, ktorí sa do druhého piliera nezapojili. Minimálna penzia sa má sporiteľom znižovať v takom pomere, v akom v jednotlivých rokoch išli ich dôchodkové odvody na ich osobné účty v druhom pilieri voči celkovým starobným dôchodkovým odvodom. Do dôchodkového príjmu sa pri posudzovaní nároku na minimálny dôchodok nemajú započítavať doživotné penzie z druhého piliera.
Nové pravidlá minimálneho dôchodku sa pritom nebudú vzťahovať len na starobných, ale aj na predčasných starobných a invalidných dôchodcov bez ohľadu na mieru poklesu ich schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Poslanec Mostu-Híd Ivan Švejna si myslí, že by všetci poistenci, aj tí zapojení v druhom pilieri, mali mať nárok na rovnakú výšku dôchodkového minima. „Radšej dávať peniaze na minimálny dôchodok, ako na vianočné príspevky,“ vyhlásil Švejna. Zároveň navrhol, aby sporitelia v druhom pilieri, pri priznaní plnej sumy dôchodkového minima z prvého, svoje penzijné úspory z druhého piliera previedli na účet Sociálnej poisťovne. Tým by sa podľa neho vyrovnali možné straty vznikajúce v druhom pilieri a zároveň by sa odstránila diskriminácia. Jeho pozmeňovací návrh s takouto úpravou parlament v stredu neschválil.
Podľa poslanca a exministra práce Jozefa Mihála z SaS súčasný šéf sociálneho rezortu zároveň pred tromi rokmi „tvrdo oklamal“ živnostníkov, keď im o značnú sumu zvýšil odvody s prísľubom, že raz za to dostanú vyššiu penziu. Mihál vyčíslil, že napríklad pri 30 odpracovaných rokoch vyjde poistencovi rovnaké dôchodkové minimum, či odvádzal z vymeriavacieho základu 200, alebo 663 eur. Aj zamestnanec pracujúci na polovičný úväzok za minimálnu mzdu tak bude mať v konečnom dôsledku rovnakú penziu ako živnostník, ktorý musí v tomto roku odvádzať z minimálneho vymeriavacieho základu 412 a o rok zo 429 eur. „Minister by mal živnostníkom povedať – prepáčte,“ vyhlásil Mihál, podľa ktorého sa vládna strana usiluje mať predovšetkým čo najviac zamestnancov na minimálnej mzde, pretože najmä oni tvoria jej voličskú základňu.
Vládni poslanci argumentovali, že rozlišovanie medzi sporiteľmi v prvom a druhom pilieri v nároku na dôchodkové minimum je úplne opodstatnené. Pripomínali, že za dôchodky z prvého piliera zodpovedá štát, no prípadné rovnaké garancie pre sporiteľov v druhom pilieri by podľa nich mohli správcov ich osobných účtov viesť k benevolencii v narábaní s ich peniazmi. „Dokedy budeme ručiť za to, že nejaké súkromné správcovské spoločnosti budú niečo zle spravovať a my budeme doplácať všetkým, aby sme mali rovnaké dôchodky?“ pýtala sa poslankyňa Smeru Jana Vaľová.
„Odmietam akékoľvek diskriminačné reči v súvislosti s týmto zákonom,“ vyhlásil po jeho schválení Richter. „V druhom pilieri nemá čo robiť človek, ktorý by mal mať minimálny dôchodok,“ uviedol. Dodal však, že prípadné rozhodnutie Ústavného súdu vo veci bude vláda rešpektovať.
Pri zisťovaní nároku na penzijné minimum sa bude každý dôchodca posudzovať jednotlivo, teda nie v rámci celej domácnosti, ako je to v prípade výpočtu dávok životného minima. Ak teda dvaja penzisti splnia podmienku 30-ročného poistenia, ich minimálny príjem by už od polovice roka mal byť 681,60 eura. Kým nárok na dávku len z titulu hmotnej núdze (čiže v prípade, ak ani jeden z nich nesplní základnú povinnú dobu 15 odpracovaných rokov alebo náhradného poistenia), predstavuje pre dvojicu bez nezaopatrených detí len 105,20 eura, prípadne spolu s príspevkom na bývanie 194,40 eura.
Suma minimálneho dôchodku má byť asi o 10 eur až 23 eur vyššia oproti súčasnému súčtu sumy dôchodku a dávky v hmotnej núdzi, na ktorú má penzista nárok. Opatrenie si podľa ministra Richtera v druhom polroku tohto roka vyžiada 16,4 milióna eur, v roku 2016 asi 31,8 milióna a o rok neskôr 30,3 milióna eur. Penzijné minimum by sa malo každoročne valorizovať k 1. januáru rovnakým percentom, ako sa k 1. júlu predchádzajúceho roka zmení životné minimum.
Informácie z agentúr sme nahradili redakčným článkom denníka Pravda.