Slovak Telekom: Na čo pôjde 900 miliónov?

Nové diaľnice pri hlavnom meste, futbalový štadión, ovládnutie Slovenských elektrární či nižší verejný dlh sú možnosti, na čo môže vláda použiť 900 miliónov eur za dopredaj podielu v Slovak Telekome.

20.05.2015 00:00
debata (10)

Vláda v utorok definitívne uzatvorila privatizáciu menšinového 49-percentného podielu v operátorovi pôsobiacom na pevných a mobilných linkách.

Krajina takto veľkú jednorazovú sumu naposledy získala ešte roku 2006. V tom čase druhá vláda Mikuláša Dzurindu predala 66-percentný podiel v Slovenských elektrárňach za 840 miliónov eur talianskej spoločnosti Enel.

Práve na spätné ovládnutie strategických Slovenských elektrární vláda zvažuje použiť peniaze získané za Slovak Telekom od nemeckého Deutsche Telekomu. Nemci získali najprv 51 percent akcií Slovenských telekomunikácií ešte roku 2002 a teraz budú mať 100 percent. Vláda môže z výnosu zvážiť aj výstavbu obchvatov Bratislavy, ktoré sa podľa ministerstva dopravy dajú postaviť za 1,3 miliardy eur, ale v prípade úveru a spolupráce so súkromníkom sa má výsledná suma vyšplhať až na 4,5 miliardy eur. Výnos za Telekom môže ísť aj na nový národný futbalový štadión, ktorý má stáť 40 miliónov eur.

Či sa tak stane, zatiaľ nie je jasné. „Peniaze získané predajom Slovak Telekomu prioritne použijeme na znižovanie štátneho dlhu,“ tvrdí minister financií Peter Kažimír. Ak by šlo všetko na zníženie dlhu pre budúce generácie, celkový dlh Slovenska, ktorý dosahuje 55,4 percenta hrubého produktu, by klesol na 54,2 percenta.

Použite získaných peňazí na splatenie existujúcich dlhov vláde odporúčajú aj ekonómovia dozerajúci na stabilitu verejných financií v Rade pre rozpočtovú zodpovednosť. Predchádzajúce vlády prejedli peniaze z privatizácie energetiky napríklad počas oddlženia železníc. Získané financie vtedy previezli ľudia cestujúci po železnici bez zjavného zlepšenia služieb. Postavilo sa aj Národné tenisové centrum. Naopak, vlajkovou loďou pravicovej privatizácie malo byť odloženie stoviek miliónov eur na zavedenie druhého penzijného piliera. No práve súkromné dôchodky sú pre ľudí odchádzajúcich do penzie veľkým sklamaním. Čisto štátne penzie sú totiž momentálne vyššie ako kombinované dôchodky vyplácané štátom a súkromnou poisťovňou.

To, či súčasná vláda použije peniaze získané privatizáciou rozumnejšie ako prechádzajúce pravicové vlády, ukážu najbližšie dni. Výnos z privatizácie však nemôže byť použitý na každoročne sa opakujúce výdavky, ale len na jednorazové projekty. Už túto sobotu má byť predstavený druhý sociálny balík vlády, uvažujúci o zavedení zliav pre žiakov cestujúcich autobusmi. Študenti spolu s dôchodcami majú od 17. novembra 2014 úplne zadarmo vlakovú dopravu. Top opatrením balíka má byť zlacnenie potravín prostredníctvom nižšej dane z pridanej hodnoty (DPH) na vybrané potraviny. Všetky potrebné peniaze vláda sľubuje získať lepším výberom daní.

Predaj cez burzu padol

Vláda do poslednej chvíle počítala s burzovým predajom 49 percent akcií Slovak Telekomu. Lenže dopyt na kapitálových trhoch vygeneroval cenu za jednu akciu na úrovni 17,70 eura. Pri trvaní na predaji cez burzu by štát zinkasoval „len“ 750 miliónov eur. Vláda sa tak v poslednej chvíli rozhodla využiť ponuku nemeckého Deutsche Telekomu, ktorý v Slovak Telekome vlastní už 51 percent akcií, a za zvyšných 49 percent zaplatí 900 miliónov eur. Z tejto sumy bude 100 miliónov eur vyčlenených na prípadné budúce súdne spory. „Sto miliónov eur ostane na špeciálnom účte osem rokov. Ak počas tejto doby nepríde k prehraniu žiadnych súdnych sporov, všetky tieto peniaze zinkasuje štát,“ priblížil Branislav Bačík, predseda Výkonného výboru Fondu národného majetku SR. Posledných 16 miliónov eur štát zinkasuje pri vyplatení dividend za rok 2014.

V budúcnosti môže mať Slovak Telekom súdny spor napríklad so spoločnosťou Swan. Štvrtý mobilný operátor sa dlhodobo sťažuje, že mu zvyšnými troma operátormi nie je sprístupnený národný roaming, ktorý umožňuje spustenie predaja mobilných telefónov na celom Slovensku. „Pri predajoch veľkých podnikov je úplne bežné vyčlenenie určitej sumy na prípadné budúce súdne spory. Takýto postup je úplne štandardný, keďže niekto nevie presne oceniť, aký vplyv budú mať na cenu podniku prebiehajúce súdne spory,“ povedal Ľuboš Vančo, partner v spoločnosti KPMG.

Tvrdú kritiku od opozície zožala vláda za to, že nakoniec nevyhlásila verejnú súťaž na predaj Slovak Telekomu, ale predala ho priamo nemeckému Deutsche Telekomu. Vláda túto kritiku odmieta, keďže prostredníctvom bankových expertov sa uskutočnili mnohé rokovania s potenciálnymi záujemcami v mestách ako New York, Boston, Londýn, Frankfurt, Varšava, Praha a Bratislava. „Po oficiálnom oznámení spustenia ponuky a zverejnení prospektu sa konala od 21. apríla do 5. mája management roadshow, počas ktorej zástupcovia investičných bánk J. P. Morgan a Citibank absolvovali stretnutia so 180 investormi po celom svete,“ priblížila hovorkyňa ministerstva financií Alexandra Gogová.

No podľa ministerstva financií nikto zo záujemcov nebol ochotný zaplatiť viac ako 900 miliónov eur ponúknutých nemeckým Deutsche Telekomom. Nemecký telekomunikačný gigant totiž ako väčšinový vlastník Slovak Telekomu vždy určoval politiku vyplácania dividend. Slovensku bolo od roku 2002 do roku 2014 vyplatených na dividendách 658 miliónov eur. Nerozdelený zisk z minulých rokov bol na konci vlaňajška 187,6 mil. „Vždy sme požadovali väčšie vyplácanie dividend. Na ako menšinový vlastník sme nikdy stopercentne neuspeli,“ upozornil minister financií Kažimír. To, že dividendy sa nevyplácali, bola otázka podmienok privatizácie ešte v roku 2002. Nemci mali zároveň predkupné právo aj na zvyšné akcie.

Problém s nevyplácaním dividend mali aj iní menšinoví záujemcovia o Slovak Telekom. No zrušenie predaja cez burzu v poslednej chvíli bude vždy vytvárať pochybnosti, keďže o akcie sa zaujímalo aj 2¤500 bežných Slovákov a štát ich lákal na výnos. „Celý čas sa hovorilo o predaji štátnych akcií v Slovak Telekome prostredníctvom burzy. Nakoniec sa všetko zmenilo z večera do rána, čo vždy vytvára určité pochybnosti,“ uviedol Vančo.

Dlh Slovenska je stále vysoký, tvrdí rada

Ekonómovia tvrdia, že peniaze z predaja Telekomu by mali ísť výhradne iba na dlh. Podľa Európskeho štatistického úradu Eurostat hrubý verejný dlh za vlaňajšok dosiahol hodnotu 53,6 percenta HDP. Hrubý verejný dlh krajiny pritom za prvý štvrťrok tohto roka podľa aprílovej notifikácie Európskeho štatistického úradu Eurostatu dosiahol úroveň 55,4 percent HDP. Zadlženie Slovenska je pritom podľa analýzy nezávislej Rady pre rozpočtovú zodpovednosť stále vysoké. Maximálnou prijateľnou úrovňou verejného dlhu s akceptovateľnou mierou rizika bankrotu krajiny je podľa analytikov rady v slovenských podmienkach 50 percent hrubého domáceho produktu. RZZ v tomto roku očakáva verejný dlh na úrovni 54,4 percenta HDP, na budúci rok by mal klesnúť na 52,3 percenta HDP a v roku 2017 by mal dosiahnuť 51 percent HDP.

Brusel pritom nariadil krajinám, aby dodržiavali Maastrichtské kritériá, ktoré hovoria o vrchnom limite dlhu na úrovni 60 percent výkonu ekonomiky, čo podľa rady pre našu krajinu už taká bezpečná úroveň nie je. „Hoci v obdobiach slušného rastu ekonomiky a kvantitatívneho uvoľňovania riziko defaultu nie je nutne vysoké, vo všeobecnosti však nemožno 60-percentný dlh považovať za bezpečnú hranicu,“ konštatuje rozpočtová rada. Vysoko zadlžené krajiny eurozóny však túto hranicu dvojnásobne prevyšujú. Napríklad verejný dlh Grécka vzrastie podľa Európskej komisie tento rok na 180,2 percenta HDP. V budúcom roku komisia počíta s jeho znížením na 173,5 percenta HDP.

Podľa prepočtov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť pri slovenskom dlhu na úrovni 60 percent hrubého domáceho produktu je pri rovnovážnom stave ekonomiky riziko bankrotu krajiny na úrovni 10 percent. V prípade zlých časov, v ktorých analýza predpokladá prepad hrubého domáceho produktu o 8 percent, však pravdepodobnosť bankrotu narastie na 30 až 40 percent. „Dôvodom sú najmä prudko rastúce výdavky citlivé na starnutie populácie a veľmi volatilný hospodársky cyklus,“ tvrdí rozpočtová rada. Podľa analýzy však aj v prípade zlých časov zostávajú v rukách vlády relatívne efektívne nástroje, ktoré môžu riziko bankrotu aj nárastu rizikovej prirážky na štátne cenné papiere výrazne znížiť. „Napríklad hypotetická konsolidácia v podobe okamžitého 11-percentného zníženia výdavkov citlivých na transfery značne redukuje súčasné a budúce záväzky vlády, prináša viac úspor a vedie k podstatnému zníženiu možnosti defaultu krajiny pod 5 percent,“ konštatuje rada v analýze.

Štát v tomto roku môže počítať aj s ďalšími mimoriadnymi peniazmi získanými otvorením druhého piliera. Od 15. marca do 15. júna sa Slováci môžu rozhodnúť, či sa chcú v starobe spoliehať len na štát, alebo budú radšej poberať kombinovaný dôchodok vyplácaný z prvého aj druhého piliera. Ministerstvo financií odhaduje, že počas štvrtého otvorenia odíde z II. piliera 85-tisíc ľudí, čo by pre štátnu pokladnicu znamenalo jednorazový príjem 312 miliónov eur.

© Autorské práva vyhradené

10 debata chyba
Viac na túto tému: #Slovak Telekom #Deutsche Telekom