Panelových mohykánov z čias vojny čaká koniec

Poslednými mohykánmi sú na Slovensku niektoré panelové cesty, po ktorých počas druhej svetovej vojny jazdili tanky a dnes sa na rovnakých miestach preháňajú moderné tátoše. Celkovo je z betónu stále takmer 53 kilometrov ciest a zdá sa, že ich už čaká postupný zánik.

20.05.2015 06:00
doprava, cesta, panelová cesta na Senec Foto: ,
Legendárnu panelovú cestu pri Senci už drvia. Na jej mieste bude asfalt.
debata (16)

Doslova legendárnou je „stará bratislavská cesta“, ktorú pokrývajú medzi Sencom a Sereďou na viacerých miestach panely. Tie zvyknú cestujúcich poriadne vytriasť. Aktuálne práve na tejto ceste sa končí „panelová“ doba a bude tu podobne ako na väčšine iných ciest asfalt.

História výstavby panelových ciest siaha až do obdobia druhej svetovej vojny, resp. povojnového obdobia. „Panelové cesty mali pôvodne slúžiť na prechod vojenskej techniky,“ uviedol pre Pravdu Pavol Kajánek, analytik Výskumného úradu dopravného.

Cesty z nich vznikli až neskôr, a teda tieto úseky nikdy nevznikali účelovo ako vozovky na bežné používanie. Okrem „starej bratislavskej cesty“ sú panely stále aj na niektorých úsekoch ďalšej z legiend. Jednou z najstarších je cesta prvej triedy so súčasným označením I/61, ktorú poznáme aj ako „starú trnavskú cestu“. Jej história siaha až do medzivojnového Československa, keď došlo k jej premene z prašnej cesty na panelovú.

Rovnako dlhú históriu má aj viac ako 50–ročná cesta prvej triedy spájajúca Martin s Turčianskymi Teplicami.

Cesta pri Senci Foto: Pravda, Robert Hüttner
doprava, cesta, panelová cesta na Senec Cesta pri Senci

Niekoľkomesačné práce

Výstavba ciest v súčasnosti sa s minulosťou porovnáva len veľmi ťažko. Aktuálne stál napríklad 1 kilometer obchvatu Žiaru nad Hronom 3,96 milióna eur. Prestavba prašných a nespevnených ciest na panelové vozovky kládla oveľa nižšie nároky na použité technológie aj ceny.

„K 1. januáru 2015 eviduje Slovenská správa ciest vo svojej správe 52,954 kilometra ciest, ktoré majú betónový povrch,“ uviedla Zuzana Hromcová, hovorkyňa spoločnosti. Celkovo medzi ne zaraďujeme 8 cestných úsekov. V niektorých prípadoch ide o kratšie cesty, ale panelové úseky má aj cesta I/50, ktorá sa začína na českom hraničnom priechode Drietoma a pokračuje až na ukrajinský hraničný priechod Vyšné Nemecké. Aktuálne prebieha rekonštrukcia panelovej cesty I/62 v úseku Senec – Sládkovičovo a cesty I/75 v úseku Sládkovičovo – Galanta.

Slovenská správa ciest rozdelila práce na dva úseky. V prvej etape dôjde k oprave vozovky od hranice okresov Senec/Galanta smerom na Sládkovičovo. Celková dĺžka rekonštrukcie predstavuje 12,8 kilometra. Práce zahŕňajú stavebné úpravy 7 mostov a 6 križovatiek. Vodiči jazdiaci po tejto trase už aktuálne musia počítať s celkovou uzáverou, ktorá trvá od 4. mája 2015. Jej predpokladané ukončenie je naplánované na 15. decembra 2015.

Vodiči budú teda musieť až do decembra využívať obchádzkové trasy. „Nákladná doprava bude obojsmerne presmerovaná na diaľnicu D1 (Senec – Trnava), R1 (Trnava – Sereď) a cesty Sereď – Galanta – Sládkovičovo, resp. Sereď – Sládkovičovo. Doprava osobných vozidiel bude presmerovaná cez priľahlé obce a mesto Sládkovičovo za využitia starej komunikácie,“ uviedla trnavská krajská hovorkyňa polície Mária Linkešová. V druhej etape rekonštrukcie dôjde k oprave úseku I/75 Sládkovičovo– Galanta. Práce sa začnú na križovatke ciest I/62 a I/75. Celková dĺžka zrenovovaného úseku bude 4,6 kilometra. Obnova cesty si podľa pôvodného plánu mala vyžiadať uzáveru od 1. februára do 31. mája 2016. Vláda však na svojom výjazdovom zasadnutí v Špačinciach uložila ministrovi dopravy Jánovi Počiatkovi úlohu, aby rekonštrukcia cesty bola hotová do konca apríla 2016.

Celkovo si práce vyžiadajú takmer 22 miliónov eur vrátane dane. Tieto peniaze má Slovensko získať z eurofondov. Zhotoviteľom stavby je konzorcium s názvom Združenie Betónky – Trnava, ktorého vedúcim členom je Doprastav.

Autobus sa už trasie, blížime sa

Hrkotajúce vozidlá na „starej bratislavskej ceste“ majú v pamäti mnohí najmä z čias, keď ešte neexistovala plynulá diaľnica od Nitry v smere na Bratislavu. Napríklad Ingrid v minulosti dochádzala do Bratislavy do školy zo Zvolena. „Keď sa autobus začal triasť, každý vedel, že už sme na legendárnej panelovej ceste a už sa blížime do Bratislavy, nebolo sa treba ani von pozerať,“ hovorí Ingrid.

Panelová cesta na západe krajiny nie je jediná, ktorá si vyžaduje celkovú rekonštrukciu. Podobne je na tom aj 15,5–kilometrový úsek cesty I/65 medzi Martinom a Turčianskymi Teplicami, ktorý domáci prezývajú „tankodrom“. Cena prác sa v tomto prípade predpokladá na 49,8 milióna eur.

„Táto cesta je zaradená v projekte financovania z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014–2020, ktorý je zatiaľ v štádiu prejednávania,“ uviedla Hromcová.

Pôvodné betónové platne sa rozdrvia

Rekonštrukciu panelových ciest môžeme vo všeobecnosti považovať za komplikovanejšiu ako v prípade asfaltových vozoviek. „Náročnosť rekonštrukcie však závisí od toho, ako sa k nej pristúpi. Záleží na tom, či sa pôvodný povrch zamení za asfaltový koberec alebo zostane povrch betónový,“ povedal Kajánek.

Slovenská správa ciest uvádza, že rekonštrukcia existujúcich betónových ciest spočíva v rozdrvení betónových platní a spevnenia vrstiev cesty do hĺbky 400 mm. Po ďalších technických úpravách sa na podkladovú vrstvu uloží asfalt v celkovej hrúbke 200 až 220 mm. Medzi hlavné nedostatky betónových, a teda aj panelových ciest patrí ich hlučnosť. Rovnako sú však náchylné aj na klimatické zmeny, pod ich vplyvom praskajú a vytvárajú sa v nich trhliny. Ich životnosti a kvalite nepomáha ani posypový materiál. Na druhej strane Kajánek za ich výhodu označuje tuhosť, ktorá zabraňuje tzv. trvalej deformácii krytu. Kvalitný moderný betón sa použil napríklad v tuneli Sitina.

Známa aj Slovákom je panelová diaľnica križujúca Českú republiku, na ktorej momentálne tiež prebieha mohutná obnova, výsledkom ktorej však nie je vždy náhrada za asfalt, ale skôr nový kvalitný betónový podklad.

© Autorské práva vyhradené

16 debata chyba
Viac na túto tému: #doprava #cesta