Vláda nahlas uvažuje o tom, že rýchlostná cesta z Nitry do Banskej Bystrice nebude ďalej pokračovať do Ružomberka, ale iným smerom. „Pokračovanie R1 je v štádiu finalizácie štúdie realizovateľnosti, ktorá ukáže, či cesta pôjde na Ružomberok, alebo napojí Banskú Bystricu na plánovanú R3. Druhá možnosť sa javí ako lepšia z finančného aj ekologického hľadiska,“ uviedol tento týždeň na konferencii o stavebníctve minister dopravy Ján Počiatek. Isté je to, že región potrebuje odľahčiť od dopravy horský priechod Donovaly, ktorý tvorí ťažisko dopravy na trase Budapešť – Krakov a spôsobuje vodičom nákladnej dopravy problémy najmä v zimnom období.
Štúdia realizovateľnosti ukáže, ktorý variant je prijateľnejší z ekologického a ekonomického hľadiska. Následne štát určí finálne trasovanie. „V súčasnosti preto nie je možné presne povedať, ktorý variant vedenia rýchlostnej cesty bude ten finálny a aké budú jeho finančné náklady,“ povedal hovorca ministerstva dopravy Martin Kóňa. Aktuálne má Národná diaľničná spoločnosti určený predbežný termín začatia výstavby na rok 2016.
„Pri výstavbe pokračovania R1 existuje kvantum aspektov, o ktorých sa vedie diskusia už niekoľko rokov,“ uviedol Pavol Kajánek, analytik Výskumného úradu dopravného v Žiline. Daný úsek podľa jeho slov vytvára dva názorové tábory. V neprospech donovalskej možnosti trasovanej popod Hriadeľské sedlo hrá podľa Kajánka obrovský dosah na životné prostredie. Rovnako tvrdí, že prepojenie R1 a R3 bude pre štát lacnejšie.
Na druhej strane diaľničné spojenie Banskej Bystrice s Ružomberkom je vo všeobecnosti považované za alternatívu spojenia Bratislavy s Košicami cez Žilinu. „Úsek R1 od Banskej Bystrice do Ružomberka môže byť strategickým z pohľadu alternatívnej trasy z východu na západ, keď z rôznych dôvodov môže dôjsť k obmedzeniam na úseku D1 Žilina – Ružomberok,“ uviedol v minulosti šéf diaľničiarov Milan Gajdoš. Ako argument pre výstavbu tejto trasy navyše označuje prepojenie regiónov a rozvoj cestovného ruchu.
Netreba však zabúdať, že horský priechod Donovaly je súčasťou koridoru spájajúceho Budapešť a Krakov. Nespojenie Banskej Bystrice s Ružomberkom diaľnicou však pre tranzitnú dopravu veľký problém znamenať nebude. „Je otázne, čo sa stane, keď sa vybuduje R3 od Hornej Štubne smerom do Martina,“ hovorí Kajánek. V prípade spojenia R1 a R3 sa nákladná doprava z Donovál presunie tam.
O spojení Banskej Bystrice s Ružomberkom cez diaľnicu, respektíve rýchlostnú cestu sa diskutuje už roky. V minulosti sa hovorilo o výstavbe projektu prostredníctvom PPP projektu. Pôvodne sa malo začať stavať v roku 2011 s tým, že stavba bude hotová v októbri roku 2016. Neskôr sa však hovorilo, že použiť by sa malo lacnejšie financovanie cez eurofondy.
Plánovanú turčiansku R3, ktorá sa bude križovať s D1 severne od Martina a napojí sa už na existujúci úsek rýchlostnej cesty pri Turčianskych Tepliciach a neďalekej Hornej Štubni, očakávajú aj starostovia obcí, kde dochádza k vysokej intenzite dopravy na panelovej ceste I/65. Do budúcnosti má R3 ísť zo Šiah na hranici s Maďarskom až do Trstenej na hranici s Poľskom. „Mesto Turčianske Teplice spolu s ostatnými obcami sú pripravené prijať nové uznesenia, ktoré uvoľnia celý prípravný proces,“ uviedla hovorkyňa Žilinského samosprávneho kraja Lenka Záteková po rokovaní zástupcov Národnej diaľničnej spoločnosti, žilinskej župy, primátora Turčianskych Teplíc a starostov obcí Háj, Rakša a Mošovce na úrade žilinskej župy.
Na viac ako 34-kilometrový úsek R3 z Hornej Štubne do Martina bude v septembri spracovaná štúdia realizovateľnosti. Zatiaľ nie je jasné, kde presne by sa R1 mohla na danú rýchlostnú cestu napojiť.
V prípade, že z Banskej Bystrice pôjde R1 smerom na Ružomberok, stavbárov čaká úsek dlhý viac ako 50 km. Cesta vedúca cez Slovenskú Ľupču, Korytnicu a Liptovskú Osadu môže obsahovať až šesť tunelov.