Chudoba hrozí každému deviatemu Slovákovi

Ľudí ohrozených chudobou na Slovensku mierne ubúda. Vlani ich v našom päťapolmiliónovom štáte žilo 12,6 percenta, teda takmer 660-tisíc. Oproti roku 2013 je to pokles o 0,2 percentuálneho bodu, čiže zo zóny ohrozenia sa vymanilo asi 10-tisíc osôb. Naďalej v nej však zostáva zhruba každý deviaty Slovák.

21.05.2015 13:05 , aktualizované: 22.05.2015 12:00
matka, kuchyňa, varenie, dieťa, bábätko,... Foto:
Najvyššie riziko chudoby bolo zaznamenané u nezamestnaných (48,7 %), čo je oproti roku 2013 nárast o takmer päť percentuálnych bodov.
debata (40)

Tento stav preukázal najnovší prieskum EÚ SILC 2014, čo je medzinárodné výberové štatistické zisťovanie o príjmoch a životných podmienkach obyvateľov, ktorý sa robil v apríli až júni minulého roka vo všetkých 28 štátoch Európskej únie, ale aj v Nórsku, Švajčiarsku a na Islande. Na Slovensku sa výber dát uskutočnil v 6-tisíc náhodne vybraných domácnostiach vo vyše 450 obciach.

„Hranicu rizika chudoby jednočlennej domácnosti predstavuje príjem 4 086 eur ročne, mesačne ide o sumu 341 eur. V roku 2013 bola táto hranica na úrovni 4 042 eur,“ informovala včera predsedníčka Štatistického úradu Ľudmila Benkovičová.

Najvyššie riziko chudoby bolo zaznamenané u nezamestnaných (48,7 %), čo je oproti roku 2013 nárast o takmer päť percentuálnych bodov. Podľa typu domácnosti boli najohrozenejšími osamelí rodičia s jedným dieťaťom (30,6 %), v porovnaní s predchádzajúcim rokom ich takisto pribudlo o 0,5 percentu­álneho bodu. Druhým najrizikovejším modelom boli domácnosti s tromi a viac závislými deťmi (28,4 %). Domácnosti so závislými deťmi boli pritom takmer dvojnásobne viac ohrozené rizikom chudoby, ako domácnosti bez nich.

Najohrozenejšou vekovou skupinou boli deti do 18 rokov (19,2 %), tu však bol oproti roku predtým zaznamenaný pokles o 1,1 percentu­álneho bodu. Z hľadiska pohlavia nebol zaznamenaný veľký rozdiel medzi ohrozením u žien (12,6 %) a u mužov (12,7 %).

"Takisto sú rizikom chudoby ohrozené aj skupiny, ktoré sú závislé od sociálnych dávok, ako aj dôchodcovia, ale máme takisto aj chudobu pracujúcich,“ konštatovala generálna riaditeľka sekcie sociálnych štatistík a demografie Štatistického úradu Ľudmila Ivančíková.

Vývoj chudoby podľa regiónov
kraj miera rizika 2012 (%) miera rizika 2013 (v %) miera rizika 2014 (v %)
Bratislavský 6,3 8,0 7,8
Trnavský 10,6 9,2 8,5
Trenčiansky 8,3 8,2 8,9
Nitriansky 15,9 16,3 13,2
Žilinský 12,7 11,1 13,5
Banskobystrický 15,6 15,6 17,1
Prešovský 19,9 19,2 16,0
Košický 13,5 12,3 13,7
spolu 13,2 12,8 12,6
Zdroj: EÚ SILC 2012, 2013 a 2014

Ako reagoval Emil Machyna z odborového zväzu KOVO, aj toto je dôvod, prečo treba stále tlačiť na zvyšovanie minimálnej mzdy. „Nie je mysliteľné, aby sa človek, ktorý osem hodín denne pracuje, príjmovo ocitol pod hranicou chudoby. Nie je normálne, aby musela rodina s viacerými deťmi, kde obaja rodičia pracujú za minimálnu mzdu, ešte žiadať o dávky v hmotnej núdzi,“ zdôraznil Machyna. Vlani bola hrubá minimálna mzda na úrovni 358 eur, čiže v čistom padala pod rizikovú úroveň 341 eur. V budúcom roku by minimálna mzda mala už dosiahnuť 400 eur.

Čo sa týka regiónov, štafetu najchudobnejšieho prevzal minulý rok od Prešovského kraja, ktorý ním bol v rokoch 2012 aj 2013, kraj Banskobystrický (miera rizika chudoby 17,1 %). Najlepšie bol na tom opäť Bratislavský kraj (7,8 %)

V porovnaní s inými hodnotenými krajinami, tu sú však zatiaľ vyhodnotené len výsledky z roku 2013, si Slovensko viedlo pomerne dobre. Horšie obstáli napríklad Maďarsko (s mierou rizika chudoby 14,6 %), Lotyšsko (21,2 %), ale aj Rakúsko (14,1 %). Najvyššiu mieru rizika mali Grécko (23,1 %), Rumunsko (22,4 %) a Bulharsko (21 %). Naopak, najlepšie z tohto hľadiska sa umiestnili Česká republika (8,6 %), Island (9,3 %) či Holandsko (10,4 %). Treba však zdôrazniť, že takzvanú národnú hranicu chudoby má každá krajina inú a stanovuje si ju vo vzťahu k tamojším príjmom.

Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom Pravdy.

© Autorské práva vyhradené

40 debata chyba
Viac na túto tému: #chudoba