Priemerne pritom potraviny a nealkoholické nápoje odčerpávajú viac ako jednu štvrtinu z priemerných slovenských spotrebných výdavkov.
Slovensko má jednu z najvyšších DPH na potraviny v Európskej únii. Pár dní pred snemom vládneho Smeru sa množia úvahy, že premiér na ňom ohlási zníženie DPH na základné potraviny. Nepôjde zrejme o všetky potraviny, čo by štátnu kasu stálo 200 miliónov eur, ktoré voľné nie sú. O aké základné potraviny ide, sa nateraz len špekuluje. V každom prípade z opatrenia by profitovalo obyvateľstvo, výrobcovia aj obchodníci s potravinami.
Slovensko zaťažuje každý potravinový nákup 20-percentnou DPH. Táto sadzba je najvyššou spomedzi okolitých krajín a je jedným z dôvodov, prečo sa Slováci najmä z pohraničných regiónov vydávajú na nákupy potravín do Česka či Rakúska, kde majú len 10-percentnú DPH, alebo do Poľska, ktoré uplatňuje v závislosti od druhu potraviny sadzbu 5,8 alebo 23 percent.
Predstavitelia Smeru sa zatiaľ nechceli vyjadrovať, či na sobotnom sneme Robert Fico ohlási zníženie DPH na potraviny. Z kľúčového ministerstva financií redakcii odpísali, že nateraz je zbytočné odpovedať na otázky okolo zníženia DPH na potraviny.
To, že s DPH ako sociálnym a politickým balíčkom sa však v Smere pracuje, je jasné z vyjadrenia jedného z predstaviteľov vládnej strany, ktorý si neželal byť menovaný: "Musíme sa zapodievať DPH na základné potraviny, pretože to pomôže rodinám s deťmi, chorým a slabo príjmovým skupinám.“ Fakt je, že základné potraviny kupujú ľudia s nízkymi príjmami častejšie, ale končia aj v košíkoch ľudí s vyššími príjmami. Otázka tiež je, ako zaistiť, aby sa pokles DPH trvalo premietol do cien a nie do marží predajcov.
Zníženie DPH na potraviny by uvítali farmári aj potravinári. "Ľudia nakupujú potraviny tam, kde sú lacnejšie, preto by sme mali DPH znížiť na úroveň našich susedov,“ myslí si predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Milan Semančík. "Keď sa znížia ceny slovenských potravín na českú, poľskú či rakúsku úroveň, nebudú mať ľudia dôvod na cezhraničnú potravinovú turistiku,“ doplnila Semančíka riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Jarmila Halgašová.
Viacerí odborníci sa obávajú, ako by na zníženie DPH zareagoval obchod. V roku 2010 vláda znížila spotrebnú daň na pohonné látky, ale o niekoľko mesiacov nakupovali motoristi opäť rovnako drahú naftu. Prezident Zväzu obchodu a cestovného ruchu Pavol Konštiak však odmieta, že by sa pri potravinách mal zopakovať takýto scenár.
"Každé zníženie DPH sa automaticky prejaví na znížení cien potravín, za to dám ruku do ohňa,“ tvrdí Pavol Konštiak, podľa ktorého "je konkurencia medzi domácimi a zahraničnými obchodnými sieťami taká vysoká, že si ani jeden reťazec nemôže dovoliť nepremietnuť zníženie DPH na potraviny do ich konečných cien na pulte“.
Slovensko musí urobiť niečo so svojou potravinovou politikou, pretože sa mení na obyčajného výrobcu agrárnych surovín a dovozcu hotových výrobkov. "Ročne vyvezieme jeden milión ton obilia, ale dovážame už tri štvrtiny bravčového mäsa, hoci by sme si ho mohli doma vyrobiť,“ upozorňuje Milan Semančík. Tesne pred kolapsom je výroba mlieka, ktorá viaže 10-tisíc pracovných miest na farmách a 3,5 tisíca v mliekarenskom priemysle.
"Buď sa spamätáme a začneme potravinovú otázku riešiť komplexne vrátane DPH, alebo sa staneme potravinovým príveskom vyspelých krajín, ktoré k nám vyvážajú cez potraviny svoje obrobené územie i zamestnanosť,“ hovorí Semančík. Zníženie DPH si želajú aj pekári. Podľa Slavomíra Moravčíka, šéfa Únie priemyselných pekární, každé opatrenie, ktoré stabilizuje spotrebiteľa, stabilizuje aj ekonomiku potravinárov.
Samotní potravinári však tvrdia, že nestačí "pracovať len s DPH“, ale systematicky podporovať celý priemysel. "Väčšina opatrení je nasmerovaná do prvovýroby, kostrou výroby potravín sú však klasické potravinárske podniky,“ upozorňuje Jarmila Halgašová.
V Belgicku nedávno zverejnili štúdiu, kde konštatovali, že krajina má síce vyspelý cukrovinkársky priemysel, ale chýba jej klasické potravinárstvo. Slovensko ho malo a teraz oň krajina postupne prichádza. Výrečne o tom hovorí záporné saldo v obchode s potravinami. Vlani prekročilo hodnotu 1 miliardy eur – keď suroviny sme lacno vyviezli a draho doviezli potraviny.