Čierny zoznam podnikateľov sa zverejní

Od budúceho roka zavádza tzv. čiernu listinu štatutárov obchodných spoločností. Zároveň im bude hroziť väčší finančný postih za nekalé praktiky. Register nepoctivých podnikateľov má byť však neverejný, čo sa nepáči právnikom či dokonca aj samotným podnikateľským združeniam.

Po tom, čo minulý týždeň o kritike novely informoval denník Pravda, rezort spravodlivosti ohlasuje zmeny.

„Máme záujem v strednodobom horizonte o sprístupnenie informácií ako verejne dostupných, avšak na úvod je potrebné skúmať, ako sa súdy s touto novou právnou úpravou vysporiadajú,“ odkázala hovorkyňa ministerstva spravodlivosti Alexandra Donevová.

Strednodobý horizont sú v tomto prípade jeden až dva roky. Dovtedy novela určuje, že do čiernej listiny budú nahliadať len súdy a dotknutí podnikatelia, ktorí si budú môcť overiť, či na listine nie sú.

Súdy do zoznamu nazrú pri snahe štatutárov o založenie novej firmy či pri rôznych úkonoch s existujúcou spoločnosťou. V praxi by mala novela fungovať tak, že majiteľ firmy bude musieť včas podať návrh na konkurz upadajúcej a zadlženej spoločnosti, s cieľom uspokojiť veriteľov. Inak mu bude hroziť, že sa ocitne na čiernom zozname konateľov obchodných spoločností.

Následne bude musieť zaplatiť k teraz platnej pokute od 10–tisíc do 50–tisíc eur aj novú sankciu 12 500 eur, a zároveň dostane zákaz podnikať na tri roky. Odborníci spočiatku vyčítali, že zoznam bude neverejný. Podnikatelia si v takom prípade totiž nemôžu cez register priamo skontrolovať svojich potenciálnych obchodných partnerov.

V prvom roku by mal byť zoznam neverejný, následne by postupne mal byť sprístupnený aj verejnosti. „Ide o dôležitý prvok v posilňovaní zodpovednosti štatutárov. Aj keď je samotný register neverejný, je prístupný pre štátne inštitúcie a najmä pre obchodný register, ktorý vylúčeného štatutára nezapíše do novej obchodnej spoločnosti a zo všetkých existujúcich ho vymaže. Aj keď je inak register diskvalifikácií neverejný, tá okolnosť, že určitú osobu ako štatutára súd z obchodného registra vymazal, bude verejne prístupná z výpisu z obchodného registra takejto spoločnosti,“ poznamenala Donevová.

Rozhodnutie o diskvalifikácii z dôvodu neskorého podania návrhu na vyhlásenie konkurzu budú vydávať okresné súdy v sídle kraja, teda Okresný súd v Bratislave, Nitre, Trnave, Trenčíne, Žiline, Banskej Bystrici, Prešove a Košiciach.

Prídu aj na biele kone?

V súčasnosti konateľ – štatutár, ktorý v priebehu štyroch rokov pred začatím konkurzného konania nesplnil svoju povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu, je povinný uhradiť sumu vo výške základného imania spoločnosti, a to najviac dvojnásobok minimálneho základného imania.

Pre s. r. o. je to 10–tisíc eur, pre akciovú spoločnosť 50–tisíc eur. K najrizikovejším odvetviam podnikania, kde je vysoké riziko úpadku firmy, patrí na Slovensku podľa poradenskej spoločnosti Bisnode ťažba, výroba elektriny, vzdelávanie a pohostinstvo.

Najstabilnejšie a najmenej rizikové sú firmy, ktoré podnikajú v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti, nehnuteľností, kultúry a výroby elektriny.

Odborníci sa obávajú, že ani novelou Obchodného zákonníka nebudú v konečnom dôsledku postihovaní praví majitelia firiem.

„Register bude pomerne náchylný na zapĺňanie sa rozhodnutiami voči osobám, ktoré boli do funkcie iba naoko dosadené, tzv. ,biele kone‘, a teda nemusí postihovať skutočných organizátorov. Tento aspekt, samozrejme, záleží od postupu príslušných orgánov, ich pripravenosti a, samozrejme, ich časových, odborných, ako aj personálnych kapacít preskúmať jednotlivé prípady do hĺbky, pretože najmä hospodárska a majetková trestá činnosť môže mať pomerne sofistikovanú podobu, ktorá si vyžaduje značné úsilie, ako aj odbornosť na to, aby bola vôbec odhalená,“ argumentuje Juraj Frindrich, advokát spolupracujúci s advokátskou kanceláriou TaylorWessing e/n/w/c.

Rezort spravodlivosti nevylučuje, že sa v registri môžu ocitnúť najmä „biele kone“. „Úpravu sme sa však snažili pripraviť tak, že ani osoby stojace v pozadí spoločností si nemôžu byť isté, že sa na zozname vylúčených zástupcov neocitnú. Treba si uvedomiť, že zápis určitej osoby štatutára do obchodného registra je len deklaratórny, a teda ak niekto do firmy dá zapísať „bieleho koňa“, neznamená, že on je skutočným štatutárom. V súdnom konaní sa môže preukázať, že skutočným štatutárom spoločnosti je iná osoba. Dokazovanie takejto skutočnosti nie je jednoduché, na druhej strane nie je vylúčené,“ vysvetlila Donevová.

Pritvrdí sa zákaz vyťahovania majetku

Od Nového roka by sa mala obmedziť aj často zaužívaná prax, keď si spoločníci vo firme prevádzajú majetok na iné spoločnosti či rodinných príslušníkov a dlžníci tak zostávajú bez peňazí.

V praxi sa právnici často stretávajú s tým, že veritelia v exekúcii alebo v konkurze zistia, že dlžníkom je už iba prázdna spoločnosť, ktorej majetok spoločníci predtým postupne neodôvodnene alebo neprimerane lacno previedli na seba, svoje spoločnosti alebo na rozličné nastrčené osoby.

V skratke, napríklad syn majiteľa krachujúcej firmy sa vyváža na luxusnom, pôvodne firemnom aute, a na druhej strane sú veritelia, ktorí márne čakajú na svoje peniaze.

Po novom sa za zakázané vrátenie vkladu spoločníkovi môže považovať aj situácia, keď potomok spoločníka robí vo firme štandardnú administratívnu prácu, ale dostáva za ňu neprimerane vysokú mzdu.

Rovnako aj prípade, ak má síce štandardný plat, ale popritom dostáva benefity vo forme najdrahšieho paušálu na mobil alebo luxusného firemného auta. Aj tieto benefity sa budú považovať za neštandardné plnenie, ktoré poskytla spoločnosť blízkej osobe spoločníka, a preto ho bude možné požadovať naspäť.

Podobne to funguje v Nemecku či Rakúsku. V praxi to bude fungovať aj tak, že ak sa firma dostane do konkurzu, môže konkurzný správca v rámci vymáhania podlžnosti voči veriteľom siahnuť práve po majetku, ktorý firma prevedie napríklad na svojich príbuzných.