Padlo jej postupne za obeť 200 slovenských fariem a sektor mlieka utrpel straty za 300 miliónov eur.
Čierny mliečny rok sa môže zopakovať. Farmári predávajú mlieko z mesiaca na mesiac lacnejšie. V porovnaní s minulým rokom strácajú na jednom litri už sedem centov, keď v apríli dostali za liter len 29 centov. Aj najlepší producenti mlieka sa dostávajú do straty a čoraz častejšie sa hovorí o tom, že konca tohto roku sa nedočká nie zopár, ale desiatky mliečnych hospodárstiev.
Množia sa hlasy, že pri mlieku sa zopakuje katastrofický scenár rozpadu výroby ako pri bravčovom mäse. Na pultoch reťazcov sa síce 1,5 percentné trvanlivé mlieko, najpredávanejšie spomedzi všetkých druhov konzumných mliek, ponúka v akciách už aj pod 50 centov za liter, ale podľa poľnohospodárov a mliekarov spotrebiteľská cena stále nezodpovedá skutočnému poklesu cien. Na ich biede si vraj mastia vrecká obchodníci.
Ktosi zarába, ktosi prerába
„Obchodným reťazcom narástla za posledný rok pri polotučnom trvanlivom mlieku marža o 3,7 centa na jednom kilograme mlieka, čo predstavuje nárast až 20 percent,“ uvádza sa v analýze, ktorú Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka pripravil pre ministerstvo pôdohospodárstva.
Obchodníci tieto údaje rezolútne spochybňujú. „Toto číslo nepovažujeme za seriózne, mlieko je mienkotvorný produkt a každá obchodná sieť sa snaží držať cenu čo najnižšie,“ nesúhlasil s analýzou mliečnych farmárov prezident Zväzu obchodu a cestovného ruchu Pavol Konštiak.
Dodal, že 80 percent mlieka sa predáva za nízku cenu. „Príklad, ktorý uvádzajú výrobcovia, je jednoducho zlý,“ tvrdí Konštiak.
„Vieme, za koľko predávame mlieko do obchodných sietí, je to už pod 40 centov a vidíme, za koľko ho siete ponúkajú,“ odkázal šéfovi zväzu obchodu predseda Slovenského mliekarenského zväzu Stanislav Voskár.
Situácia na trhu s mliekom sa podľa neho prudko zhoršuje, tzv. spotové – voľné mlieko sa predáva už po 20 centov za liter a niet ho komu vlastne predať.
Predstavy, že po zrušení kvót všetko vyreguluje trh, sa rozplývajú. Mocnú ranu Európe zasadilo po ruskom embargu donedávna nenásytné čínske odbytisko. „Číňania medziročne znížili import sušeného mlieka a mliečnych výrobkov o 46 percent. To vzápätí pocítili najväčší európski vývozcovia,“ vysvetlil jednu z príčin súčasného obrovského napätia pri predaji mlieka Alexander Pastorek, predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.
Najväčší európski producenti mlieka – Nemci, Holanďania, Francúzi a Poliaci vyprodukovali vlani o šesť miliárd kilogramov mlieka viac a teraz naň nemajú odbyt. Prebytky nielen z týchto krajín sa rozlievajú po celej Európe a robia farmárom peklo zo života. Obchodníci sú v obrovskej výhode, môžu si vyberať mlieko a výrobky, odkiaľ len chcú.
Existenčný zápas o farmy
Európska komisia zatiaľ situáciu iba pozoruje prostredníctvom Milk market observatory. „Neviem si predstaviť, čo bude o mesiac či dva, ale pokiaľ Brusel nezasiahne v Európe prostredníctvom regulácie dodávok na európskej úrovni, medzi farmármi členských štátov sa rozpúta zápas na život a na smrť,“ myslí si Alexander Pastorek. Víťazne z neho vyjdú poľnohospodári tých krajín, ktorí dostanú vyššie národné podpory.
Pre Slovensko konfrontácia kto z koho neveští nič dobré. Podľa jedného z odborníkov by výsledkom mohla byť ďalšia decimácia stád kráv, a to až o 20–tisíc kusov. Straty firiem idú do státisícov eur. Napríklad spoločnosť Agrocoop Imeľ predpokladá, že tohto roku ju pripraví mlieko o 500–tisíc eur. „Ak by sa tento výsledok mal o rok zopakovať, polovica z 30 ľudí pracujúcich vo výrobe mlieka príde o prácu,“ líči čierny scenár Alexander Pastorek.
V najhoršej situácii sa ocitajú producenti mlieka v podhorských a horských oblastiach Slovenska, kde je chov dobytka kľúčovým zdrojom príjmov. V PD Belá Dulice v okrese Martin zabezpečuje mlieko 50 percent všetkých tržieb a zamestnáva polovicu z 80 družstevníkov.
„V našich podmienkach nie je riešením intenzívna rastlinná výroba v podobe pestovania pšenice či kukurice. Vieme robiť a dobre robiť mlieko, veď naše kravy nadoja ročne priemerne po 9–tisíc kilogramov mlieka, ale zmena dotácií, keď veľkým družstvám na severe zobrali podpory za hospodárenie v horších prírodných podmienkach nás pri prudko padajúcich cenách mlieka stavia do neriešiteľnej situácie,“ povedal predseda družstva v Belej Duliciach Bohumír Sumka.
Jahnátek farmárom: Združujte sa
Ministerstvo pôdohospodárstva vlani aj v očakávaní zrušenia mliečnych kvót výrazne zvýšilo dotácie do výroby mlieka.
„V prepočte na jednu dojnicu dostávajú slovenskí chovatelia 373 eur, tri razy toľko ako českí poľnohospodári,“ povedal minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek v reakcii na to, že ani táto dotácia nestačí vykryť stratu spôsobenú prudkým poklesom ceny.
„Farmári by sa mali viac mobilizovať a konečne aj v dôsledku tejto situácie združovať do odbytových družstiev. Pokiaľ sú roztrieštení, nech sa nečudujú, že si ich mliekarne chytajú ako králiky v klietke a robia s nimi, čo chcú,“ reagoval minister na snahu poľnohospodárov, aby vláda hľadala ďalšie peniaze na podporu odvetvia.
„Vážime si každé euro podpory, ktoré dostávame, ale po tejto mliečnej kríze zostanú na trhu farmári tých krajín, ktoré dokážu pre nich nájsť viac peňazí na prežitie,“ tlmočil mienku farmárov Alexander Pastorek.
Minister Jahnátek opätovne zdôraznil, že farmári nemôžu čakať, že štát im automaticky zlepší padajúce ceny. „Musia sa konečne združovať a skoncovať s myšlienkou ,o mojom mlieku` nebude nikto rozhodovať len ja.“ Takáto cesta nikam podľa ministra nevedie. Tento týždeň by sa mali výrobcovia mlieka stretnúť s ministrom pôdohospodárstva.