Vláda pripravuje výrazné stimuly v daňovej oblasti. Podľa informácií Pravdy sa 25-percentná daňová úľava na investície do vedy a výskumu, ktorá platí od úvodu tohto roka, zvýši od januára 2016 na úroveň 50 percent.
Vláda túto formu podpory vedy uprednostňovala už vlani pri tvorbe štátneho rozpočtu, keď sa znížil rozpočet pre Slovenskú akadémiu vied. Minister financií a súčasne aj dočasný šéf rezortu hospodárstva Peter Kažimír potvrdil, že vláda uvažuje o ďalšom navýšení daňovej úľavy, aj keď novú úroveň neprezradil. „Musíme vyhodnotiť dopady opatrenia na výber dane z príjmov právnických osôb, ale aj následne na investovanie do vedy a výskumu, a potom sme pripravení percento daňovej úľavy zvýšiť. Je to otázka ďalšieho roka,“ povedal Kažimír.
Už pred rokom rezort hospodárstva v medzirezortnom pripomienkovom konaní navrhoval daňovú úľavu v prípade podpory vedy a výskumu navýšiť až na 60 percent. Kompromisné riešenie má byť 50 percent zo skutočne vynaložených nákladov na výskum a vývoj. Podpora vedy a výskumu zo strany štátu formou daňových úľav by tak mohla priniesť ešte lepšie platené miesta.
Ušetrené peniaze na nové pracovné miesta
Pred zavedením samotnej daňovej podpory to fungovalo tak, že firma, ktorá investovala do vývoja novej technológie alebo produktu napríklad 100-tisíc eur, si mohla tieto náklady odpočítať spolu s inými výdavkami na podnikanie. Po novom si môže znížiť daňový základ o ďalších 25-tisíc eur.
„Bez superodpočtu by teda štátu musela firma zaplatiť na daniach o 5,5 tisíca eur viac, keďže sadzba dane z príjmu pre právnické osoby je 22 percent,“ vysvetľuje Kristína Šumichrastová, riaditeľka spoločnosti Alma CG, jedného z európskych lídrov v optimalizácii nákladov, ktorá sa venuje v Českej republike a Maďarsku práve firemnému poradenstvu k superodpočtu.
„Ušetrené peniaze môžu slúžiť napríklad na rozvoj podnikania či na vytvorenie nových pracovných miest. V Európe sa tento odpočet používa ako najčastejší nástroj verejnej podpory inovácií. Ide o posilnenie prirodzeného rozvoja inovácií a kreatívneho myslenia v spoločnosti. Udržateľným spôsobom má možnosť stimulovať inovačný potenciál a s tým súvisiacu konkurencieschopnosť slovenských spoločností,“ spresňuje Šumichrastová.
Okrem 25-percentného superodpočtu daní si môžu firmy podporujúce výskum a vývoj po novom odpočítať ďalších 25 percent zo mzdových nákladov zamestnanca, resp. novoprijatých absolventov stredných a vysokých škôl, a to počas prvého roka, keď ich firma prijala. Ďalších 25 percent si budú podnikatelia môcť odrátať z medziročného nárastu nákladov na výskum a vývoj.
„Firma napríklad jeden rok neinvestovala do vedy a výskumu nič, ale v nasledujúcom roku si postavila laboratórium za 80-tisíc eur. Zamestnala v ňom čerstvého absolventa strednej alebo vysokej školy mladšieho ako 26 rokov. Jeho ročné mzdové náklady sú 20-tisíc eur. Preto si od daňového základu môže odpočítať druhýkrát až 50-tisíc eur, teda štvrtinu z 200-tisíc eur. Suma predstavuje 80-tisíc za laboratórium, 20-tisíc za mzdu pracovníka a 100-tisíc ako rozdiel investícií v dvoch po sebe nasledujúcich rokoch,“ vysvetlila Šumichrastová.
V zahraničí sú výhody väčšie
„Mnohé firmy, ktoré sú už etablované na trhu, zisťujú, že sa im na Slovensku oplatí robiť výskum a vývoj. Existuje teda priestor na zvyšovanie výdavkov v tejto oblasti. Mnohé z nich si však uvedomujú aj to, že iné krajiny im ponúkajú výraznejšiu podporu,“ hovorí Martin Rybár, riaditeľ na oddelení daní spoločnosti Deloitte. Napríklad v Českej republike si firmy môžu znížiť daňový základ o celú sumu výdavkov na výskum a vývoj. Pomocou superodpočtu tak tamojšie firmy ušetrili na daniach za rok 2013 vyše 72,5 milióna eur (1,988 miliardy českých korún, pozn. red.). Takmer polovicu odpisov za výskum a vývoj si v Česku uplatnili spoločnosti z oblasti automobilového a strojárskeho priemyslu.
„Očakávame, že aj na Slovensku sa bude využívať superodpočet najviac práve v týchto segmentoch, ale určite po ňom siahnu aj zástupcovia ľahších odvetví priemyslu či firmy zaoberajúce sa inovatívnymi službami a produktmi,“ myslí si Šumichrastová. V Maďarsku sa daňové zvýhodnenie vzťahuje v plnej výške navyše aj na osobné výdavky na zamestnancov. V Poľsku sa uvažuje o návrhu zavedenia tohto režimu od roku 2016.
Rumuni dávajú úľavy IT pracovníkom
„Podpora musí byť oveľa vyššia a mala by hlavne smerovať do nástrojov, ktoré by udržali kvalifikovanú pracovnú silu v krajine, aby tá neutekala za prácou do zahraničia. V niektorých krajinách, napríklad v Rumunsku, existujú výrazné daňové a odvodové úľavy pre pracovníkov z IT sektora, ktoré motivujú, aby kvalifikovaní pracovníci ostali doma, keďže vďaka úľavám na odvodoch si zamestnávatelia vedia dovoliť dohadovať vyššie hrubé mzdy a tým brániť odlivu kvalitných pracovníkov do zahraničia,“ argumentuje daňový poradca Peter Pašek zo spoločnosti Accace.
Efekt podpory výskumu a vývoja by vďaka zníženiu odvodov pocítili nielen zamestnávatelia, ale aj samotní zamestnanci, teda tí, ktorí reálne výskum a vývoj majú na Slovensku vykonávať. „Keďže sadzba dane je 22 percent, reálny prínos pri odpočte 25 percent je 5,5 percenta z výšky vynaložených nákladov, pri 60 percentách odpočte je 13,2 percenta. Pri 100-percentnom odpočte ako v Českej republike je to 22 percent. Štát teda aktuálne ,prispieva‘ podnikateľom sumou 5,5 percenta z hodnoty nákladov na výskum a vývoj, čo je naozaj veľmi málo,“ vysvetľuje Pašek.
Napríklad veľké IT firmy pôsobiace na Slovensku však tvrdia, že robili svoj výskum a podporovali inovácie a vývoj aj bez toho, aby od štátu dostali výraznejšie úľavy. Napríklad pre firmu Sygic, ktorá vyvíja navigačné systémy, je inovácia jednou z hlavných priorít a nástrojom konkurenčného boja. Náklady na výskum a vývoj teda predstavujú nezanedbateľnú časť nákladov spoločnosti.