Ak teraz dá mesačne rodina na základné potraviny 120 eur, od januára by to malo byť len 110 eur. A to v prípade, že pokles DPH sa v plnej miere prejaví na cenách chleba, masla, mlieka, čerstvých rýb a mäsa. Očakáva sa, že za ušetrených 10 eur si domácnosť dopraje viac.
Slováci dlhodobo konzumujú nielen menej mlieka a mliečnych výrobkov, ako je odporúčaná spotreba, ale za posledné roky klesla aj spotreba mäsa a chleba. Pri mlieku je najväčšia disproporcia medzi odporúčanou a reálnou dávkou spotreby. Priemerne ročne obyvateľ Slovenska skonzumuje len okolo 160 kilogramov mlieka a mliečnych výrobkov, kým odporúčaná spotreba je o 60 kilogramov vyššia.
"Ak sa dnes predáva liter mlieka za zhruba 59 centov, potom desaťpercentná DPH by zlacnila liter o 5 centov, čo by mohlo priniesť vyššiu spotrebu mlieka a zlepšenie zdravotného stavu celej slovenskej populácie,“ myslí si Stanislav Voskár, ktorý šéfuje Slovenskému mliekarenskému zväzu.
Nižšiu DPH schválil Smer pred týždňom na sneme. Otvorená je však stále otázka, ktoré z potravín sa budú predávať so zvýhodnenou 10-percentnou sadzbou DPH. Potravinári by radi videli čo najširší zoznam. Posledné slovo však bude mať rezort financií. Ak by mal nižšiu daň každý druh chleba a iných položiek, štát by to stálo okolo 80 miliónov eur. Špekuluje sa však len o nebalenom mäse, štandardnom chlebe, čerstvom masle či polotučnom mlieku.
Optimisticky sú zatiaľ naladení mäsiari. "Väčšina Slovákov je citlivá na ceny potravín. Desaťpercentné zníženie DPH na čerstvé mäso zvýši jeho predaj. Rodina, ktorá doteraz kupovala k nedeľnému obedu kilogram mäsa, si v roku 2016 dopraje 1,20-kilogramovú porciu,“ odhaduje púchovský mäsiar Anton Fabuš.
Rezne porazia klobásky
Podľa Fabuša ľudia budú po znížení DPH konzumovať viac čerstvé mäso ako hotové mäsové výrobky. "Rezne vyhrajú nad klobáskami,“ znie Fabušova prognóza. Zvýšiť by sa mohla nielen spotreba bravčového, ale aj hydinového mäsa, ktorého cena by mohla oscilovať niečo nad dve eurá za kilogram. Otázne je, koľko ľudí si dovolí hovädzie mäso, ktoré je najdrahšie spomedzi všetkých druhov mäsa. Jeho ceny štartujú pri šiestich eurách za kilogram. Celkovo sa na Slovensku ročne spotrebuje priemerne na hlavu 54 kilogramov mäsa, odporúčaná spotreba je o tri kilogramy vyššia.
Najlacnejšou potravinou na Slovensku je chlieb. Kilogramový bochník sa vo veľkých reťazcoch dá kúpiť aj za menej ako jedno euro, konkrétne za 85 centov, obvykle však za 1 až 1,25 eura. Slováci však jedia čoraz menej chleba aj rožkov. Kým ešte v roku 1990 zjedli do roka 50 kilogramov chleba, o štvrťstoročie neskôr je to už len 38,6 kilogramu, teda o štvrtinu menej. A spotreba pečiva klesla za toto obdobie o 30 percent – zo 40 na 27,5 kilogramu. Ročná spotreba obilnín prerátaná na múku sa znížila oproti odporúčanej 98-kilogramovej dávke na 81 kilogramov.
Aké položky sa (ne)dostanú na zoznam
Môže zmeniť dopyt po chlebe a rožkoch nižšia DPH? "Veľa bude závisieť od toho, aké druhy chleba budú zaradené do zvýhodnenej sadzby DPH,“ uvažuje predseda Únie priemyselných pekárov Slavomír Moravčík. Rozhodne by tam podľa pekárov mali byť tzv. základné druhy chleba, teda pšeničný, pšenično-ražný, ražno-pšeničný. Moravčíkov kolega Bohumír Sabo zo Zväzu pekárov a cukrárov by na zoznam zvýhodnených výrobkov rád zaradil aj zemiakový chlieb.
"Chlieb je desaťkrát lacnejší ako živočíšny výrobok s rovnakým obsahom energie, preto by na zozname výrobkov mali byť všetky tradičné druhy chlebov,“ hovorí Bohumír Sabo a vysvetľuje, že ide o chleby vyrobené tradičnou technológiou z múky, kvasu a soli bez rôznych zlepšujúcich prípravkov.
Budú chlieb a rožky lacnejšie? Desať dní pred ohlásením nižšej DPH niektoré reťazce zdvihli cenu rožkov zo 6 na 7 centov. Podľa hovorkyne spoločnosti Tesco Zuzany Lošákovej reťazec tým podporil pekárov. Tí sa dlhodobo sťažujú, že ceny chleba a rožkov im nepokrývajú oprávnené ekonomické náklady. Otázkou však je, či sa rožky vôbec dostanú do zoznamu so zníženou sadzbou DPH, pretože aj po uplatnení 10-percentnej DPH ide o zanedbateľné zhruba polcentové zníženie ceny.
"O tom, aká bude definitívna podoba zoznamu základných potravín, je zatiaľ predčasné hovoriť,“ pripomína Zuzana Nouzovská, generálna riaditeľka sekcie potravinárstva z rezortu pôdohospodárstva. Mliekari by do zoznamu napríklad zaradili okrem mlieka a masla aj tvaroh, smotanu či syry. O šírke zoznamu však rozhodne stav štátnych financií. Podľa Martina Filka, riaditeľa Inštitútu finančnej politiky MF SR, sa predbežne uvažuje, že štát vyjde v ústrety spotrebiteľom zatiaľ sumou 80 miliónov eur.
Čo chcú potravinári a čo nechce obchod
"V médiách sa objavilo množstvo prepočtov, o koľko zlacnie ten či onen druh potravín. Dnes však neexistuje účinný kontrolný mechanizmus schopný dať odpoveď na to, či naozaj dôjde k očakávanému poklesu cien a či niečo z DPH nezostane v pokladniciach obchodných sietí,“ upozorňuje Stanislav Voskár zo Slovenského mliekarenského zväzu.
Voskár navrhuje, aby obchodníci rovnako ako potravinári odovzdávali štátu údaje o tom, koľko a čoho predali, tak vo fyzických množstvách, ako aj vo finančnom vyjadrení. Obchodníkom sa tento návrh ani najmenej nepozdáva. Prezident Zväzu obchodu a cestovného ruchu Pavol Konštiak to považuje za návrat k štátnym maloobchodným cenám a pokusu zriadiť štátnu plánovaciu komisiu.
"Je to zbytočná byrokracia, ktorá nemá oporu v žiadnej smernici EÚ,“ oponuje Konštiak. Voskár vyjadrujúci mienku potravinárov však vidí veci inak. "Naše (potravinárske) globálne čísla za celé Slovensko sú viditeľné, ale to, čo je medzi obchodom a spotrebiteľom, nevidno. Chceme vedieť, aká veľká časť pridanej hodnoty zostáva obchodníkom.“
Šéf mliekarov nepovažuje súčasný stav, keď údaje o spotrebiteľských cenách zberajú pracovníci Štatistického úradu odpisovaním údajov z cenoviek potravín vo vytypovaných obchodných sieťach, za smerodajný. Nezískavajú podľa neho presný vážený priemer spotrebiteľských cien
"Ak vieme, že reťazce predajú ročne 20 miliónov litrov mlieka, treba poznať aj sumárne tržby. Nám nejde o konkrétne čísla obchodných reťazcov, ale o to, aká je skutočná priemerná spotrebiteľská cena toho-ktorého produktu – mlieka, masla atď.,“ povedal Voskár.
Obchod považuje tento návrh za prekonaný. Konštiak hovorí, že štatistiky o tom, čo nakupujú a predávajú, sú predsa k dispozícii. Voskár však vraví, že ak sa majú veci zmeniť, musí sa spresniť obraz o profite každého subjektu, ktorý vyrába, spracúva a predáva potraviny.
Viac ako polrok, ktorý zostáva na spresnenie zoznamu základných potravín, by mal preto dať aj pravidlá garantujúce, že desaťpercentné zníženie DPH naozaj prinesie obyvateľstvu efektívne zlacnenie potravín.