Ľuďom sa nechce veriť, že krajina, ktorá má každoročne obrovské prebytky obilia a kukurice, nemá dostatok bravčového mäsa. Časy, keď Slovensko ešte v časoch federácie vyvážalo ošípané do Čiech, sú nenávratnou minulosťou. Už najmenej pätnásť rokov opak je pravdou: kedysi čistý exportér bravčoviny sa stal jej importérom.
"Zdravým rozumom sa to nedá pochopiť. Ročne dopestujeme okolo jedného milióna ton zrna, ktoré vyvážame, pretože výroba bravčového mäsa, sa stala nerentabilná,“ konštatuje realitu typickú pre obdobie po roku 2000 predseda Zväzu chovateľov ošípaných Andrej Imrich.
Rezne Made in Europa
Sebestačnosť krajiny v bravčovom mäsa klesla hlboko pod 40 percent. Na Slovensko sa dováža mäso z celej Európy – z krajín blízkych aj vzdialených. V obchodných reťazcoch, ako ukázal nedávny prieskum Pravdy, sa predáva mäso zo všetkých susedných krajín s výnimkou Ukrajiny. A nie málo dodávok prichádza z Nemecka či dokonca z druhého konca Európy – zo Španielska.
Hĺbku úpadku domácej výroby bravčového mäsa demonštruje jeden fakt. Z minuloročnej produkcie na úrovni okolo 80-tisíc ton smeruje viac ako polovica na vývoz. Je na to prozaický dôvod. Na Slovensku, ako upozorňuje Andrej Imrich, postupne zatvorili svoje brány veľké bitúnky v Lučenci, Rimavskej Sobote, Humennom, Zbrojníkoch, Seredi. Viac nežije ako žije kombinát v Dunajskej Strede.
Doma zakáľajú ošípané vo väčšom množstve len bitúnky v Myjave, Tešedíkove, Komárne. Kedysi by niesli označenie podniky miestneho významu. Dnes veľké mäsokombináty idú na dovozovej surovine. Podľa Imricha sa týždenné výkony regionálnych bitúnkov pohybujú na úrovni okolo 4 000 ošípaných. V mierke západnej Európy sú to veľmi malé bitúnky. V Nemecku, Dánsku či Španielsku sú mnohonásobne väčšie, priam obrie, priemyselné mäsokombináty.
A práve tu sa rodí vyššia produktivita práce a s ňou aj možnosť ponúknuť lacnejšie bravčové mäso na veľké medzinárodné trhy. Pred časom to v rozhovore pre Pravdu konštatoval agrárny analytik UniCreditBank Jaromír Matoušek. Veľmi rýchlo to zaregistrovali aj slovenskí spracovatelia mäsa a postupne začali rušiť bitúnky. Výhodnejšie pre nich bolo nakupovať mäso v zahraničí, ako porážať doma. Navyše prostredníctvom cien z Nemecka začali zvyšné slovenské bitúnky stláčať ceny domácim chovateľom.
"Pri cenách jatočných ošípaných vznikla rovnako paradoxná situácia, aká panuje pri predaji benzínu a nafty. Keď na Západe klesnú ceny, padnú okamžite aj na Slovensku, a to aj pod úroveň nemeckých, ktoré slúžia ako vodidlo pre slovenský trh. Keď však bravčovina dražie, vyčkávajú mäsiari bežne 1 aj 2 týždne než ceny zvýšia,“ opísal situáciu, ktorá sa pravidelne opakuje na domácom trhu s ošípanými, Andrej Imrich.
A to je dôvod, prečo časť chovateľov zachraňuje ekonomiku svojich chovov predajom jatočných zvierat do Maďarska či Poľska. "Platia viac a najmä neotáľajú s platbami,“ povedal jeden z chovateľov ošípaných, ktorý si neželal byť menovaný.
Ktoré prasiatko sa usmieva
V snahe vrátiť slovenských poľnohospodárov naspäť k chovu ošípaných zvýšil rezort pôdohospodárstva dotácie do chovu ošípaných. Roky bola výroba bravčového mäsa dotačne ignorovaná. Brusel ju odmietal podporovať, pretože únia ako celok mala nadvýrobu. Podpory sa dali do odvetvia dostať len cez šikovne napísané environmentálne opatrenia. Tak to robili a robia Česi. Teraz sa usiluje aj prostredníctvom týchto podpôr zvýšiť atraktívnosť chovu ošípaných i Slovensko.
Minister Ľubomír Jahnátek však žiada, aby sa chovatelia združovali do odbytových družstiev. Bez nich sa chovatelia voči spracovateľom ocitajú v pozícii nahého v tŕní. Vybudovanie solídnych odbytových organizácií, aké majú Dáni, Holanďania, ale napríklad aj Česi, je však na Slovensku stále problém, čo dokazuje aj situácia vo výrobe mlieka. Akoby po období socialistického družstevníctva bola kooperácia v odbyte poľnohospodárskej produkcie prekliata.
Od čoho začať obnovu? Jeden z posledných mohykánov Peter Lelkes, predseda PD Sokolce, ktoré chová 10-tisíc ošípaných, vidí možnosť v tom, že slovenskí chovatelia sa sústredia na dodávky do regionálnych bitúnkov. "Zásobujeme bitúnok v Komárne, ktorý má 40 predajní. Ponúkame spotrebiteľom čerstvé mäso a slovenské výrobky zo slovenského mäsa, nie zo zahraničného, pozbieraného z rôznych kútov Európy,“ povedal Peter Lelkes.
Práve čerstvosť je najväčšia prednosť slovenských chovateľov. Mäso je svieže, krehké, pretože neputuje na pulty naprieč Európou a nemá byť prečo unavené z dlhej prepravy.
Slovenské mäso je stále zdravšie ako to, čo pochádza z dovozov. Európska agentúra pre liečivá zverejnila zoznam krajín, ako farmári využívajú antibiotiká pri liečbe ošípaných. Slovensko patrilo do prvej sedmičky krajín s najmenšou spotrebou antibiotík.
Len pre zaujímavosť, Španielsko malo spotrebu 242 miligramov na kilogram hmotnosti ošípanej, Nemecko 204, Holandsko 74 a Slovensko 43 miligramov. Aj to je dôvod, prečo sa oplatí spotrebiteľovi čítať pozorne etikety informujúce o pôvode mäsa.
Onedlho by sa na pultoch mala objaviť bravčovina s logom usmiateho prasiatka, pri ktorej by mal byť nápis: Slovenská potravina – kvalitná, kontrolovaná. "Ľudia by mali mäso nakupovať dôkladne zvažujúc všetky za a proti. Cena by nemala byť jediným kritériom, ktoré rozhodne o tom, kde a čo si kúpia,“ myslí si Andrej Imrich.