Nezávislá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tvrdí, že vláda za posledný rok poľavila v šetrení, pričom niektorými opatreniami v rámci doterajších dvoch sociálnych balíčkov neprispieva k udržateľnosti verejných financií.
Vláda, naopak, tvrdí, že balíčky zvyšujú zamestnanosť. Voľby o deväť mesiacov ukážu, aké dane pôjdu hore. Pravica v minulosti stavila na spotrebné dane, Smer to odmieta.
„Podľa mňa je veľmi realistické, že Slovensko bude mať do troch rokov vyrovnaný rozpočet, prvýkrát vo svojej histórii. Bude si to vyžadovať ešte istú mieru úsilia aj od ministerstva financií, aj istú mieru obety od občanov a firiem, treba to povedať úplne jasne, ešte nie sme na konci cesty. To znamená, že štát bude musieť zefektívniť svoju činnosť, bude musieť ďalej bojovať proti daňovým únikom a niektoré z daní budú musieť ísť hore,“ povedal nedávno šéf Inštitútu finančnej politiky pri rezorte financií Martin Filko.
Prvý sociálny balík, obsahujúci 15 rôznych opatrení v hodnote takmer 250 miliónov eur, schválil Smer vlani. Tento balík zahŕňa napríklad bezplatné cestovanie študentov a seniorov vo vlakoch, rovnako ako zníženie povinných odvodov pre zamestnancov s nízkymi príjmami. Niektorí ekonómovia pritom vláde vyčítajú, že sa sociálne balíčky stávajú akousi „módou“, a to aj napriek tomu, že by sa štát mal napríklad zamerať na riešenie každoročného zvyšovania výdavkov na zdravotníctvo.
„V dôsledku starnutia populácie nás v budúcnosti čaká zvyšovanie defi citov v dôchodkovom systéme aj v zdravotníctve. Vláda by preto mala využiť súčasný priaznivý ekonomický vývoj skôr na znižovanie verejného dlhu a nie na rozdávanie peňazí potenciálnym voličom. O čo viac teraz znížime dlh, o to menej bolestivé opatrenia bude treba v budúcnosti prijímať na udržanie verejných financií,“ povedal riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Ineko Peter Goliaš.
Minister financií Peter Kažimír v nedeľu v relácii RTVS O 5 minút 12 povedal, že sa problém starnutia populácie vláda snaží riešiť aj cez rodinnú politiku, respektíve cez zvyšovanie materskej či rozširovanie kapacít škôlok a jaslí. Poslanec Národnej rady SR a člen strany SKOK! Jozef Kollár potvrdil, že ide o správne opatrenia, v ktorých by chceli v prípade, že by bol v budúcej vláde, pokračovať.
Za minulý rok však prišli podľa Goliaša aj viaceré nesystémové kroky vlády, ktoré išli skôr proti zamestnávaniu ľudí, ako napríklad rozširovanie vyšších kolektívnych zmlúv. Vláda však tvrdí, že platy vo fabrikách musia ísť hore. Naopak, odvodová úľava alebo súbeh dávky a mzdy sa už dajú nazvať štrukturálnymi zmenami. Minister práce Ján Richter vďaka tejto zákonnej úprave očakáva, že sa zamestná len v tomto roku aspoň 10–tisíc nekvalifikovaných osôb.
Cez eurofondy chce štát takisto zadotovať pracovné miesta pre mladých. Od januára tohto roka by každý absolvent učňovky, strednej alebo vysokej školy mal dostať pracovnú ponuku. Na pracovnom trhu by tak mohlo nájsť uplatnenie 30– až 40–tisíc mladých ľudí.
Ďalším prínosným opatrením podľa ekonómov je, že podnikatelia už nebudú musieť od Nového roka odvádzať štátu daň z pridanej hodnoty, pokiaľ nebudú mať reálne vyplatené faktúry. Pomôcť by to malo najmä menším podnikateľom v stavebníctve, kde sa režim nezaplatených faktúr stal doslova pravidlom. Daň z pridanej hodnoty budú teda po novom platiť až na základe zrealizovaných platieb a nie iba na základe faktúr, ako je to v súčasnosti. Do tohto režimu bude patriť 65 percent zo všetkých platcov DPH na Slovensku. Pôjde teda o 125–tisíc podnikateľov, ktorí sú evidovaní ako platcovia DPH.
Druhý sociálny balíček zhruba za 200 miliónov eur prináša zníženie DPH na základné potraviny z 20 na 10 percent. Toto považujú ekonómovia za správne opatrenie. Medzi štrukturálne opatrenia zaraďujú aj pomoc malým stavebným firmám, ale aj rodinám v podobe príspevku na zatepľovanie bytov a rodinných domov. Ak sa Slovák rozhodne zatepliť svoj rodinný dom, štát mu zaplatí až 30 percent všetkých nákladov, maximálne do sumy 6–tisíc eur.
„Čo sa týka obsahu druhého balíčka, je tam viacero menších opatrení cielených na zraniteľné skupiny obyvateľstva a na zvýšenie kvality a dostupnosti verejných služieb, čo možno hodnotiť pozitívne. Na druhej strane je tam viacero neefektívnych návrhov, ktoré pohltia väčšinu nákladov. Napríklad nižšia DPH pomáha aj bohatým ľuďom, prudké zvyšovanie minimálnej mzdy zase dvíha bariéru pre zamestnávanie ľudí s nízkou kvalifikáciou. Vláda mohla pre pomoc chudobným radšej využiť existujúce sociálne dávky alebo ďalej rozširovať odvodové úľavy pre ľudí s nízkym príjmom,“ myslí si Goliaš.
Na druhej strane základné potraviny kupujú viac chudobní ľudia a u bohatších tvoria len malý zlomok z výdavkov.
Tretí sociálny balíček na ceste
Ak súčasná vládna strana Smer zvíťazí v budúcoročných parlamentných voľbách, Slovákom sľubuje zavedenie ďalšieho, v poradí tretieho, sociálneho balíčka.
„Na konci roka 2015 budeme pripravovať tretí sociálny balík. Budú v ňom veľmi zaujímavé prekvapenia, lebo už dnes máme prvý náčrt tretieho sociálneho balíka k dispozícii,“ avizoval na nedávnom sneme strany Smer premiér Robert Fico. Stáť by mal podľa informácií denníka Pravda približne 500 miliónov eur.
Tretí balíček by mal byť súčasťou nového programového vyhlásenia vlády. Možno by sa v ňom mohlo objaviť zdanenie luxusnejších nehnuteľností. Rezort financií však zatiaľ nemá ešte finalizované cenové mapy, podľa ktorých by sa daň mala určovať. V hre bolo doteraz niekoľko možností zavedenia novej dane. Napríklad malo byť od dane oslobodených prvých 20– až 30–tisíc eur trhovej ceny prvej nehnuteľnosti vlastnenej domácnosťou, a samotná sadzba by bola 0,5 percenta z jej hodnoty.
Vláda takisto zvažovala aj možnosť zavedenia odpočítateľnej položky na úrovni až 100–tisíc eur z trhovej ceny. Posledný návrh hovoril o zdaňovaní bytov s výmerou nad 65 štvorcových metrov v najlepších lokalitách. Pri domoch sa zas malo viac platiť pri rozlohe väčšej ako približne 105 štvorcových metrov.
Štát si od dane z luxusných nehnuteľností ešte v začiatkoch sľuboval výnos na úrovni približne 100 až 150 miliónov eur ročne.
„Daň z luxusných nehnuteľností nie je v prípade Slovenska systémový krok z dvoch dôvodov. Po prvé, počet Slovákov, ktorí sú podstatne bohatší ako stredná vrstva, je málo, Slovensko je stále majetkovo chudobná krajina. Za druhé, slovenská vláda nepočúva odporúčania OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, pozn. red.) a iných, aby bol výnos dane z luxusu použitý na zníženie odvodov z práce,“ tvrdí ekonóm Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií INESS Radovan Ďurana, napriek tomu, že odvody z práce sa od januára znížili.
Ekonómovia považujú za správne najmä plánované opatrenie, ktoré má pomôcť okresom s vysokou mierou nezamestnanosti. Konkrétne pôjde o tie okresy, v ktorých nezamestnanosť prevyšuje 20 percent. Štát preto chce prijať zákon, na základe ktorého budú mať nárokovateľnú podporu vo forme verejných a súkromných investícií do infraštruktúry či väčšiu podporu investorov, ktorí tam budú chcieť investovať. Takíto investori by mohli dostať od štátu úľavu na dani až na tri roky. Týkať by sa to malo okresov Rožňava, Sabinov, Trebišov, Sobrance, Revúca, Poltár či Rimavská Sobota.
Od budúceho roka chce štát viac podporiť aj začínajúcich podnikateľov s inovatívnymi nápadmi, inak nazývané aj startupy. Po novom si budú môcť zakladať tzv. jednoeurové akciovky. Rezort financií aktuálne pripravuje legislatívu, aby sa zlepšil prístup startupov ku kapitálu. Má ísť o novú formu kapitálovej obchodnej spoločnosti. Takáto zjednodušená akciovka bude môcť vydávať cenné papiere, teda akcie aj podnikové dlhopisy s rôznymi právami, čo má uľahčiť vstup investorov do startupov, ako aj ich prípadný výstup.
Podobne podporuje startupy aj Izrael. Finančne podporil tzv. fond fondov a motivoval súkromných investorov, aby sa pridali svojím kapitálom za výhodných podmienok. Začínajúci podnikatelia už dlhodobo upozorňujú na fakt, že ich najväčšími problémami sú kapitál, kúpyschopnosť ľudí, ale aj legislatívne podmienky. Ak má niekto nápad s vysokým potenciálom rastu a chce z neho vytvoriť úspešný startup, na slovenskom trhu je to za súčasných podmienok zložitejšie ako v zahraničí.
Dlh Slovenska je stále vysoký, tvrdí rada
Maximálnou prijateľnou úrovňou verejného dlhu s akceptovateľnou mierou rizika bankrotu Slovenska je podľa analýzy nezávislej Rady pre rozpočtovú zodpovednosť v slovenských podmienkach 50 percent hrubého domáceho produktu. Hrubý verejný dlh krajiny pritom podľa aprílovej notifikácie Európskeho štatistického úradu Eurostat dosiahol úroveň 55,4 percenta HDP. Brusel pritom nariadil krajinám, aby dodržiavali Maastrichtské kritériá, ktoré hovoria o vrchnom limite na úrovni 60 percent výkonu ekonomiky, čo podľa rady pre našu krajinu už taká bezpečná úroveň nie je.
„Hoci v obdobiach slušného rastu ekonomiky a kvantitatívneho uvoľňovania riziko defaultu nie je nutne vysoké, vo všeobecnosti však nemožno 60–percentný dlh považovať za bezpečnú hranicu,“ konštatuje v materiáli rozpočtová rada.
Vysoko zadlžené krajiny eurozóny však túto hranicu dvojnásobne prevyšujú. Napríklad verejný dlh Grécka vzrastie podľa Európskej komisie tento rok na 180,2 percenta HDP. V budúcom roku komisia počíta s jeho znížením na 173,5 percenta HDP.
Podľa prepočtov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť pri slovenskom dlhu na úrovni 60 percent hrubého domáceho produktu je pri rovnovážnom stave ekonomiky riziko bankrotu krajiny na úrovni desať percent.
V prípade zlých časov, v ktorých analýza predpokladá prepad hrubého domáceho produktu o osem percent, však pravdepodobnosť bankrotu narastie na 30 až 40 percent.
„Dôvodom sú najmä prudko rastúce výdavky citlivé na starnutie populácie a veľmi volatilný hospodársky cyklus,“ tvrdí rozpočtová rada. Podľa analýzy však aj v prípade zlých časov zostávajú v rukách vlády relatívne efektívne nástroje, ktoré môžu riziko bankrotu aj nárastu rizikovej prirážky na štátne cenné papiere výrazne znížiť.
„Napríklad hypotetická konsolidácia v podobe okamžitého 11–percentného zníženia výdavkov citlivých na transfery značne redukuje súčasné a budúce záväzky vlády, prináša viac úspor a vedie k podstatnému zníženiu možnosti defaultu krajiny pod päť percent,“ konštatuje rada v analýze.