V názorovom stĺpčeku denníka Efimerida ton Syndakton to napísal grécky premiér Alexis Tsipras, podľa ktorého je terajšíia neústupnosť veriteľských inštitúcií voči Aténam podmienená „politickým oportunizmom“.
„Budeme trpezlivo čakať, až inštitúcie pristúpia k realizmu,“ tvrdí Tsipras, podľa ktorého požiadavky veriteľov na nové škrty v gréckom dôchodkovom systéme, čo je jeden z hlavných sporných bodov v rokovaní, sú politicky účelové. Posledné vyjednávania medzi oboma stranami bolo prerušené v nedeľu bez výsledkov.
Tsipras poukázal na to, že jeho vláda prijala mnoho ústupkov, čo vo vnútri jeho radikálne ľavicovej formácie Syriza vyvolalo značné napätie. „Niektorí vnímajú ako slabosť našu úprimnú túžbu po riešení a kroky, ktoré sme urobili, aby sme prekonali rozpory (s veriteľmi),“ uviedol premiér.
V rovnakom tóne sa v pondelok vyjadril grécky minister financií Janis Varufakis. V rozhlasovej stanici To Kokkino vyhlásil, že Grécko sa nikdy nepodpíše pod „predĺženie krízy“, teda pokračovanie programu zahraničnej úverovej pomoci výmenou za ekonomické reformy sprevádzané tvrdými úspornými opatreniami.
„Jediné, čo môžeme urobiť, je počkať, až konečne partneri budú môcť viesť vážnu diskusiu,“ podotkol minister. Podľa neho veritelia chcú len úspory bez toho, aby na oplátku pristúpili k rokovaniam o reštrukturalizácii, respektíve zmazania časti gréckych dlhov. Nezostáva teraz vraj než počkať, či to nerozotne vlastnou politickou iniciatívou nemecká kancelárka Angela Merkelová.
Grécky štátny minister Nikos Pappas, jeden z členov gréckej delegácie, ktorá cez víkend v Bruseli predložila protinávrhy veriteľom, v pondelok vyhlásil, že Atény predložili alternatívne riešenie s rovnocennými ekonomickými prognózami. Zástupcovia Medzinárodného menového fondu (MMF), jednej z veriteľských inštitúcií, to ale odmietli a trvajú ďalej na znížení dôchodkov.
Zástupca Európskej centrálnej banky (ECB) denníku Kathimerini povedal, že víkendové rokovania boli bezvýsledné. „Návrhy predložené gréckymi orgánmi sú naďalej významne odlišné od spoločných požiadaviek. (Veriteľské) inštitúcie a my očakávame od Atén, že sa vrátia s adekvátnymi návrhmi,“ povedal nemenovaný činiteľ. Hovorca nemeckej vlády Steffen Seibert upozornil, že Grécko by malo byť iniciatívne, aby sa dohodlo s veriteľmi.
V tejto otázke sa však dostala grécka vláda do pasce aj kvôli rozhodnutiu označiť za neplatné škrty penzií v súkromnom sektore z roku 2012. Toto rozhodnutie pred necelým týždňom oznámil grécky najvyšší správny súd. Penzie väčšiny gréckych dôchodcov sa tak majú znova zvýšiť, čo znamená pre štátnu pokladňu novú finančnú záťaž vo výške jednej miliardy až 1,5 miliardy eur.
Podpredseda Európskej komisie pre investície Jyrki Katainen v pondelkovom vydaní rakúskeho denníka Der Standard obvinil grécku stranu z nedostatku ochoty pre spoluprácu, a to napriek úsiliu a dobrej vôli komisie.
Podľa analytika denníka Financial Times Wolfganga Münchaua sa Grécko dostalo do štádia, že už nemá čo stratiť, ak svojim veriteľom „povie nie“. Prijatím podmienok by vraj grécky premiér vykonal dvojitú samovraždu, zatiaľ čo odchodom z eurozóny by po počiatočnom šoku mala krajina nádej na rýchlejší spamätanie sa a opätovný vzostup.