Británia nechce prísť o zlaté európske vajce

Podľa britských priemyselníkov do dnešného dňa investovali firmy z EÚ v Británii spolu 1,2 bilióna dolárov (1,1 bilióna eur). Na prípadný brexit by doplatili najviac Nemecko, Írsko, Luxembursko, Belgicko či Švédsko, s ktorými Briti najviac obchodujú. Nemecko je pritom najvýznamnejším obchodným partnerom Slovenska. Ak sa darí Nemecku, darí sa aj domácej ekonomike a naopak. Otvorenosť slovenskej ekonomiky meraná podielom vývozov a dovozov výrobkov a služieb na nominálnom hrubom domácom produkte dosiahla v minulom roku hranicu 186 percent.

Aký malo vplyv na obchodovanie Británie so zvyškom Európy práve ohlásenie britského referenda o vystúpení z únie?
Zatiaľ sme nezaznamenali, že by sa obavy z výsledkov referenda nejakým spôsobom odrazili na obchodovaní medzi Britániou a európskymi štátmi. Naopak, vláda Veľkej Británie má záujem posilniť obchodné vzťahy s členskými štátmi, vrátane CEE regiónu (región strednej a východnej Európy, pozn.red.), na ktorý sa nedávno veľmi zamerala a svoj lokálny tím posilnila. Posledné voľby v Británii zvýšili diskusie ohľadom fungovania Európskej únie, jej právomocí a zasahovania do diania jednotlivých štátov. Na druhej strane, výsledky volieb potvrdili smer politiky premiéra Davida Camerona. Dianie v Európskej únii je na diskusiu, britskú vládu zaujíma postoj občaon a pretože sme v demokratickom štáte, je správne o týchto témach diskutovať a kľudne aj vyhlásiť referendum. Pre porovnanie, obdobne na tom bolo referendum o škótskej nezávislosti. Na druhej strane, britskí politici si uvedomujú, že zostať v únii je lepšia alternatíva, pretože by sa inak obchod krajiny zastavil s nastal by veľký odliv investícií. Tesne pred referendom očakávam veľkú kampaň práve zo strany Camerona, kde upozorní na výhody členstva v únii.

Prečo by aj chcel odchod krajiny z únie, keď Británia vďaka členstvu v EÚ získava ročne do svojho rozpočtu podľa Konfederácie britského priemyslu CBI 62 až 78 miliárd libier (86 až 108 miliárd eur), čo predstavuje 4 – 5 percent britského hrubého domáceho produktu.
Politici v Británii si tieto čísla dobre uvedomujú. Európsky jednotný trh predstavuje pre Britániu až 500 miliónov zákazníkov, čo je nezanedbateľná súčasť ich odbytu.

Briti začali viac nadväzovať obchodné vzťahy so Slovenskom po svetovej finančnej kríze. Prečo?
Keď prišla kríza v roku 2008, práve stredoeurópske krajiny, ktoré neboli v úplnom jadre zasiahnutých krajín, začali byť viac zaujímavé a menej rizikové pre prípadné investície. Briti s investíciami však vyčkávali, prišli tzv. úsporné balíčky, a pocítili sme to až do roku 2010, že sa obchod oslabil. Po roku 2010 sa začali firmy osmeľovať, a práve región strednej a východnej Európy začal byť príťažlivejší pre Britov. Dnes, v roku 2015 po niekoľkých rokoch úspor, veľmi opatrných investícií a veľkého šetrenia je prebytok hotovosti, investori hľadajú nové možnosti a chcú investovať do nových a zaujímavých nápadov, investičných projektov a neboja sa i viac riskovať v porovnaní s minulými rokmi.

Investičné možnosti sú však napríklad aj rýchlo sa rozvíjajúcej Číne.
Briti hľadajú nové možnosti na biznis, nové lokality. Tie im ponúka napríklad Slovensko či Česká republika. Majú výhodnú geografickú polohu, sú v únii, čo nevytvára prekážky pri obchodovaní. Indície z čínskeho trhu, naopak, môžu evokovať možnosť, že „zlaté roky“ už má Čína za sebou. Niektorí investori napríklad realokujú veľké investičné celky inde, späť do východnej Európy. Čína je určite stále zaujímavý trh, je tam cez miliardu ľudí, dvojnásobok celej EÚ, ale na druhej strane vidíme, že už nie je v očiach investorov len Čína nič iné. Investori premýšlajú inak a hľadajú nové možnosti.

V prípade Slovenska je už potvrdené, že karosérie na luxusné Bentley sa budú vyrábať v Bratislave a auto zmontujú vo Veľkej Británii. Aktuálne sa hovorí aj o možnej investícií automobilky Land Rover, ktorá by mala postaviť nový závod pri Nitre.
V oblasti investícií z Veľkej Británie na Slovensko je najviac aktívna práve Britská obchodná komora. UKTI podporuje spoločnosti z nášho regiónu so záujom vstúpiť na britský trh, preto nemám detailné informácie konkrétne o týchto investíciách. Každopádne, automobilový trh je v Británii jedným z kľúčových a práve tieto kroky potvrdzujú, že je krajina pre britských investorov zaujímavá. A opäť, nie je to len o samotnej továrni, ale vzniká tu možnosť vytvorenia veľmi zaujímavého dodávateľkého reťazca, nadviazania obchodných vzťahov a tým pádom i možnosť expanzie práve lokálnych biznismenov na britský trh. Ako som spomínala, ide o polohu, novú lokalitu, a prístupnosť v rámci obchodovania, nakoľko je krajina v únii.

Do Británie sa vyberá rozbehnúť biznis veľa slovenských podnikateľov. Čím je Británia zaujímavá v rámci podnikateľského prostredia?
Británia má aktuálne daňové zaťaženie pre firmy na úrovni 20 percent a má flexibilne nastavený systém prijímania a prepúšťania zamestnancov. Tí podnikatelia, ktorí si nechajú svoj výrobok aj patentovať, majú od britskej vlády zníženú korporátnu daň na úroveň 10 percent. Británia má takisto okolo 63 miliónový trh spotrebiteľov. Navyše, podnikanie v Británii otvára podnikateľom priestor aj na globálne expandovanie. Celkovo legislatíva je jednoduchšie nastavená v porovnaní napríklad s Nemeckom či Francúzskom. A čo je najdôležitejšie, britské firmy presne vedia, čo môžu od vlády očakávať. Pravidlá podnikania sa nemenia počas roka. Keď si začiatkom roka nastavia biznis plán tak vedia, že vláda nepríde s nečakanými zmenami, ktoré to nabúrajú. V tomto napríklad zaostávajú niektoré vlády v Európe, ktoré neponúkajú podnikateľom stabilné prostredie pre biznis. Ďalej je veľmi  jednoduché založiť si poločnosť, čo je možné urobiť online za poplatok 15 libier. Podnikatelia tam majú takisto veľký prísun kvalitnej odbornej pracovnej sily. V neposlednom rade má Veľká Británia skvelú dopravnú infraštruktúru a už niekoľko priamych leteckých spojení so Slovenskom.

Mnoho bežných Britov však nadáva na flexibilný trh práce, najmä na to rýchle prepúšťanie. Alebo taký zero hour contract, ktorý nezabezpečí zamestnancovi stály príjem. Firma si ho zamestná, ale nezaručí mu počet hodín ani plat v danom mesiaci. Všetko sa odvíja od počtu zákazok.
Zamestnanci na britskom trhu sú na tieto podmienky zvyknutí a sú flexibilní. Nesúhlasím s tým, že by na to nadávali. Briti sú zvyknutí rýchlo jednať, meniť prácu. Nie je to ako v našich krajinách, kde sa ľudia nevedia flexibilne prispôsobiť podmienkam. U nás sme zvyknutí na istoty, v Británii je trh dynamický, a ľudia sa tak aj správajú. Navyše, zero hour contract sú zamerané na starších ľudí a študentov, ktorí sú chcú skôr privyrobiť ako pracovať na plný úväzok. Čo je dôležité povedať, britská ekonomika rastie, nezamestnanosť v krajine je na úrovni 6 percent a naďalej klesá, pričom Briti nemajú vypuklý problém s dlhodobo nezamestnanými ľuďmi. Na porovnanie, mnoho európskych krajín s týmto problémom zápasí. Každá krajina si podmienky na trhu práce nastavuje podľa svojich pravidiel, a niekde funguje aj iný model, ako majú Briti. Každopádne, súčasne nastavený model v Británii je priaznivý pre biznis ale nezhoršuje to podmienky pre zamestnancov.