Práve tu sa rozhodovalo o ďalšom osude Grécka. Jablkom sváru boli grécke dôchodky, ktoré chcú európski politici v Grécku okresať, o čom nechcú Atény ani počuť.
„Som unavený katolík, ktorý verí na zázraky,“ takto reagoval po príchode na stretnutie slovenský minister financií Peter Kažimír na otázku novinárov, či padne definitívne rozhodnutie. To však nakoniec nepadlo. Predstavitelia štátov eurozóny sa tak pre vrcholiacu grécku krízu mimoriadne stretnú v pondelok 22. júna v Bruseli.
„My sme vždy boli a sme pripravení pomôcť každej krajine, mnohokrát sa to oplatilo, som presvedčený, že netreba plakať nad tým, čo sa udialo v minulých rokoch, máme za sebou výborné príklady, ako je Španielsko, Portugalsko, Írsko. To sú dôkazy v reálnom čase, že to boli správne kroky a čo sa týka Grécka, tu treba vždy odlišovať medzi Grékmi a momentálnou gréckou vládou,“ doplnil Kažimír.
Grécky premiér Alexis Tsipras, šéf ľavicovej strany Syriza, ktorá vyhrala januárové predčasné voľby v krajine vďaka populistickému programu, sľúbil Grékom zvýšenie minimálnej mzdy na úroveň 750 eur a príplatok k dôchodkom nižším ako 700 eur. Práve na tom zlyhávali všetky doterajšie stretnutia gréckych vládnych predstaviteľov s ich veriteľmi (Medzinárodný menový fond, Európska centrálna banka a Európska komisia, pozn. red.), vrátane ostatného stretnutia ministrov financií.
„Na dôchodky ide v Grécku cez 16 percent ročného výkonu ekonomiky, to je omnoho viac ako takmer všade inde,“ povedala vo štvrtok šéfka Medzinárodného menového fondu Christine Lagardeová. Podľa INE–GSEE, najväčšieho odborového zväzu v Grécku, dosahuje v súčasnosti priemerný mesačný grécky dôchodok sumu 833 eur. V roku 2009 to bolo pritom až 1 350 eur v priemere. Podľa údajov gréckej vlády však okolo 45 percent gréckych penzistov poberá dôchodok do 665 eur mesačne. Na porovnanie, priemerný dôchodok na Slovensku sa aktuálne pohybuje na úrovni 408 eur, ale mnoho slovenských penzistov poberá dôchodky vo výške do 300 eur mesačne.
Problémom je aj fakt, už škrtanie penzií v Grécku v roku 2012 bolo podľa gréckeho ústavného súdu protiústavné a označil ich za neplatné. Vláda tak má dôchodky opäť zvýšiť. To by predstavovalo záťaž pre štátnu pokladnicu vo výške 1,2 miliardy až 1,5 miliardy eur. Súd vo svojom nedávno prijatom náleze však zároveň nespochybňuje podobné zásahy vykonané v období rokov 2010 a 2011, keď Grécko prijímalo s medzinárodnými veriteľmi prvý záchranný program. Vtedajšie škrty boli vraj vykonané pod tlakom „výnimočných okolností“ a na základe potreby vtedajšej vlády „okamžite reagovať na krízu“.
V neskoršom období grécky štát podľa súdu porušil ústavné právo penzistov na sociálne zabezpečenie. Skokovo totiž znížil ich životnú úroveň kombináciou prudkého zníženia dôchodkov a zvýšenia životných nákladov.
Správny súd proti škrtom nezasiahol prvýkrát. Vlani napríklad zakázal zníženie platov príslušníkov bezpečnostných zložiek, teda polície, armády, hasičských zborov a námorníctva. Predchádzajúca vláda sa tomu podriadila s niekoľkomesačným oneskorením, rozdiel však úplne nezmazala, poukázala na finančnú krízu.
„Na stole aktuálne nie je otázka znižovania nízkych penzií, ale ide o to, aby bolo financovanie penzií udržateľné,“ tvrdí Lagardeová.
Veritelia požadujú škrty v penzijnom systéme tento rok o 0,25 až 0,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) a v budúcom roku o jedno percento HDP. Náklady na dôchodkový systém sú na úrovni 16 percent HDP, čo je najvyššie číslo z celej EÚ.
Na to, aby Gréci dostali od veriteľov zvyšné peniaze, musia predložiť zmysluplný plán reforiem. Veritelia chcú od nich prísne škrty, Atény sa stavajú na zadné a plánujú v krajine viac bojovať proti humanitárnej kríze. Gréci preto už štyri mesiace stále predkladajú rôzne obmeny plánovaných reforiem. Predstavitelia gréckej vlády sa pritom ešte v začiatkoch zaviazali, že nezavedú v krajine žiadne opatrenia, ktoré by mali negatívny dosah na štátny rozpočet.
Ani jedna strana nechce zo svojich požiadaviek ustúpiť. Grékom však nezostáva veľa času na definitívne uzatvorenie dohody na novom reformnom pláne. Atény totiž do konca júna nutne potrebujú od trojice veriteľov zvyšných 7,2 miliardy eur zo záchranného balíčka v celkovej sume 240 miliárd eur. V opačnom prípade nebudú mať na zaplatenie splátky vo výške 1,6 miliardy eur Medzinárodnému menovému fondu.
Slovensko prispelo Aténam formou záruk sumou takmer 1,5 miliardy eur, pričom táto pôžička je už zarátaná v štátnom dlhu. „Ak Grécko do konca júna nepošle Medzinárodnému menovému fondu dlžné peniaze, bude to znamenať jeho „default“, teda stav, keď nezaplatilo splatný dlh. Žiadna dodatočná lehota ani iná možnosť odkladu neexistujú,“ povedala Lagardeová.
Ako môže vyzerať odchod Grécka z eurozóny
- Zatiaľ žiadna krajina euro neopustila, a tak nie je technicky presne určené, ako by sa to malo udiať. Podľa niektorých však opustenie spoločnej meny znamená aj odchod z Európskej únie.
- Ak Grécko 30. júna nesplatí peniaze MMF, dá sa očakávať, že Gréci v panike pred blížiacim sa bankrotom začnú masívne vyberať peniaze z účtov. To by mohlo viesť k zavedeniu kapitálových kontrol. Banky by buď boli niekoľko dní zavreté, alebo by sa stanovil limit, koľko ľudia môžu z účtu vybrať.
- V prípade nesplácania úveru nie je vylúčená ani možnosť, že tajná komisia vypracuje postup návratu k drachme. Partnerom v Bruseli grécka vláda povie len pár hodín pred spustením celého procesu, čo sa bude diať. Verejnosť sa to dozvie ako posledná.
- Opätovné zavedenie drachmy bude logisticky náročný proces. Najprv bude nutné vytlačiť obrovské množstvo peňazí a v sprievode polície a vojakov ich rozviezť po celej krajine vrátane množstva ostrovov.
- Staronová drachma bude veľmi slabá mena, ktorá okamžite oproti euru devalvuje. To predraží import tovarov a služieb z Európy, ale povzbudí exportérov. Na druhej strane prinesie hlboký prepad HDP a nárast nezamestnanosti, čo súčasnej neveselej situácii v krajine ešte viac priťaží.
(MQ)