Naposledy sa odhadovalo, že slovenské platy by mohli priemer EÚ dosiahnuť asi o 30 rokov. Kým na Slovensku je priemerná cena práce podľa Eurostatu 9,7 eura za hodinu, v celej EÚ je priemer 24,6 eura.
Slovenské platy však začínajú podľa ekonómov rásť tak, ako to bolo naposledy pred krízou v roku 2009. Ministerstvo financií aj nezávislí analytici očakávajú, že dobré časy vydržia najmenej do roku 2018. V takom prípade by sme v životnej úrovni napríklad Rakúšanov mohli poraziť o niekoľko rokov skôr.
Aj očakávania z roku 2012 o dobehnutí Čechov za desať rokov sa ukazujú ako pesimistické, keďže vo väčších firmách sa na Slovensku už teraz zarába viac ako v Česku. Môže za to silný, asi 3–percentný, rast exportne orientovanej ekonomiky, ktorý je a má byť jeden z najvyšších v únii.
Firmy majú priestor na rast platov a inflácia je aktuálne nulová, teda ceny nerastú. Očakáva sa, že od roku 2013 do 2018 priemerná mzda v krajine stúpne z 824 na 999 eur mesačne a reálne platy súhrnne vzrastú až o 15 percent.
V takom prípade by zamestnanec mal v obchodoch každý mesiac reálne k dispozícii viac takmer o 150 eur. Viac rodín by si napríklad mohlo dovoliť dlhšiu letnú dovolenku a posilnila by sa takzvaná stredná vrstva obyvateľstva.
Predpovede zároveň hovoria o tom, že počet zamestnancov stúpne z 2,2 milióna takmer na 2,3 milióna a nezamestnanosť za sledované obdobie klesne zo 14,2 na 9,7 percenta.
Slovensko sa vezie na vlne oživenia ekonomického rastu v EÚ. Rizikom scenára je vývoj okolo možného vystúpenia zadlženého Grécka z eurozóny, situácia na Ukrajine či tlačenie inflačných peňazí v USA.
„Rast reálnych platov zvyšuje odvahu ľudí minúť viac peňazí v obchodoch. Pre nás obchodníkov je to dobrá správa. A aj pre ľudí, lebo im rastie životná úroveň,“ povedal Pavol Konštiak, prezident Zväzu obchodu a cestovného ruchu SR.
Pre obchodníkov boli najhoršie roky tesne po vypuknutí krízy, keď sa ľudia pre neistú budúcnosť báli brať úvery a viac šetrili. Podľa ekonómov zlom v správaní ľudí prišiel v roku 2014. Vtedy totiž po prvý raz od krízy výrazne vzrástli reálne mzdy, až o 4,2 percenta, a zároveň prišlo k poklesu nezamestnanosti.
„V najbližších rokoch čaká slovenskú ekonomiku obdobie nízkej inflácie a slušného rastu reálnych miezd,“ povedal Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank. No tieto čísla automaticky nezlepšujú životnú úroveň všetkých ľudí.
„Rast miezd sa týka len zamestnaných ľudí. Tiež si treba uvedomiť, že ide o priemerné čísla, čo znamená, že niektorým zamestnancom v tomto roku fi rmy vôbec nezvýšia platy a iným zas oveľa viac ako o nami očakávané 2,4 percenta,“ pokračoval Koršňák.
V priemyselných podnikoch ťahajú platy smerom nahor aj odbory. „Aj dlhé roky ziskové firmy robia všetko pre čo najnižšie zvyšovanie platov zamestnancov. Z ich pohľadu totiž prichádzajú o peniaze slúžiace na výplatu dividend prípadne realizovanie investícií,“ povedal šéf Odborového zväzu KOVO Emil Machyna.
Súčasný ekonomický rast tak vôbec neuľahčuje rokovania zamestnancov o zvyšovaní platov. „Prvým argumentom firiem pre nezvyšovanie platov je nízky až nulový rast cien. Dohodnúť sa na zvyšovaní platov tak nikdy nie je ľahké,“ povedala Martina Nemethová, hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov SR.
Napríklad trnavská automobilka PSA Peugeot Citroën dosiahla v roku 2013 zisk 32,48 milióna eur. Napriek tomu sa so zamestnancami nevie dohodnúť na tohtoročnom zvyšovaní platov. „Máme už vyzbieraných dostatok podpisov na vyhlásenie ostrého štrajku. Samozrejme, vždy je lepšie sa so zamestnávateľom dohodnúť, ako štrajkovať. No ak nebudeme mať inú možnosť, pristúpime aj k tomuto krajnému riešeniu,“ povedal Machyna. Odbory pritom žiadajú o sto eur vyššie odmeny, ako ponúka firma. Podľa odborov automobilka zamestnancom v závislosti od pracovného pomeru ponúka vyplatenie jednorazovej odmeny 300 až 400 eur. „My žiadame pre všetkých vyplatenie odmeny 500 eur,“ dodal Machyna.
Na druhej strane celý francúzsky automobilový koncern napriek výraznému zlepšeniu aj minulý rok uzatvoril so stratou 555 miliónov eur. No zamestnanci ziskovej slovenskej fabriky majú nižšie platy ako ľudia pracujúci pre stratové závody na Západe.
Reálny rast platov tak bude veľmi individuálny. Za prvé mesiace tohto roku najrýchlejšie, až o 11,2 percenta, vzrástli platy ľudí pracujúcich v energetike. Naopak, o 4,6 percenta klesli mzdy ľudí pracujúcich vo financiách.
No vo všeobecnosti by sa ľuďom malo dariť. Ministerstvo financií očakáva, že terajšie priemerné platy na úrovni asi 840 eur do roku 2018 stúpnu na 999 eur mesačne. „Tento rast platov by mal byť udržateľný, keďže postupne sa opäť bude viac zvyšovať aj produktivita práce,“ priblížil Koršňák.
Z tohto pohľadu bol rok 2014 výnimočný, keďže počas neho reálne mzdy ľudí vzrástli o 4,2 percenta, ale produktivita práce v podnikoch stúpla len o 1,0 percenta. No už v roku 2016 by mala produktivita práce rásť výrazne rýchlejšie ako reálne mzdy.
Viac eur v peňaženkách však Slováci využívajú hlavne na rekordné zadlžovanie. Národná banka Slovenska preto začína varovať pred zvyšujúcim sa pomerom úverov domácnosti k ich príjmu. Priemerné slovenské domácnosti dávajú už takmer polovicu pravidelných príjmov na splátky úverov napriek varovaniam, aby nešli nad 30 percent. Ekonómovia zároveň ľuďom radia mať vytvorené úspory minimálne vo výške ročného príjmu. Ľudia s úsporami totiž aj v prípade straty zamestnania dokážu pokračovať v splácaní hypotéky a neprídu o strechu nad hlavou.
Slovákov k braniu pôžičiek motivujú aj historicky najnižšie úroky na hypotékach. Zodpovednosť za lacné úvery nesie Európska centrálna banka, ktorá každý mesiac natlačí do ekonomík 19 krajín používajúcich spoločnú menu euro až 60 miliárd nových eur. Do septembra 2016 rotačky vytlačia až 1,1 bilióna nových eur. Najbližší rok sa z lacných pôžičiek môže tešiť až 338 miliónov obyvateľov eurozóny.