Návrh prešiel v tristočlennom parlamente pomerom hlasov 178 za, 120 zákonodarcov hlasovalo proti, dvaja sa zdržali. K vládnej koalícii sa pridali poslanci krajnej pravice so Zlatého úsvitu, proti boli poslanci Novej demokracie, Pasoku, To Potami a Komunistickej strany Grécka (KKE).
Tsipras v parlamente vyzval Grékov, aby v referende odmietli „urážajúcu“ ponuku medzinárodných veriteľov.
„Deň pravdy pre veriteľov sa blíži, čas, keď uvidia, že Grécko sa nevzdá, že Grécko nie je hra, ktorá sa skončila,“ povedal Tsipras v parlamente. Narážal tým aj na vetu „The game is over“ (Hra sa skončila), ktorú mu vo švrtok adresoval predseda Európskej rady Donald Tusk. Vtedy mu odpovedal, že „1,5 milióna nezamestnaných, tri milióny chudobných a tisíce rodín bez príjmu, ktoré žijú z penzií starých rodičov, nie je hra“.
Tsipras uviedol, že referendum nie je rozchod s Európu. Medzi veriteľmi zvíťazili extrémne hlasy, povedal Tsipras a dodal, že udržateľná dohoda je ešte stále na stole.
Bývalý grécky premiér Antonis Samaras v parlamente povedal, že návrh na referendum ťahá Grécko von z eurozóny. Podľa neho skutočná otázka referenda nie je, či si vybrať medzi návrhom vlády a návrhom veriteľov, ale či povedať áno alebo nie Európe a euru. Tvrdil, že náklady na nečinnosť vlády v ostatných piatich mesiacoch predstavovali štyri miliardy eur. „Urobili ste za päť mesiacov z krajiny Zambiu,“ povedal podľa denníka To Vima Samaras, šéf opozičnej strany Nová demokracia.
Aj samotné referendum bude niečo stáť. Náklady na jeho uskutočnenie sa môžu pohybovať okolo 110 miliónov eur, uviedol denník Kathimerini. Pre úrady je to navyše šibeničný termín, podľa denníka sa nedajú stihnúť zákonné lehoty a situácia sa bude riešiť legislatívnym aktom. Aby referendum bolo platné, musí hlasovať najmenej 40 percent registrovaných voličov. Z približného počtu 10 miliónov registrovaných voličov musia prísť na referendum aspoň štyri milióny, uviedol denník a dodal, že v posledných voľbách prišlo k urnám 6,3 milióna voličov.
Foto: Reuters, Alkis Konstantinidis
Podľa agentúry AP vzniká otázka, či Grécko môže zostať v eurozóne. Predseda Európskej Rady Donald Tusk povedal, že Grécko má zostať medzi štátmi používajúcimi jednotnú menu.
Luxemburský minister: Oznámenie referenda otriaslo dôverou v Grécko
Grécko v piatok odmietlo podmienky požadované veriteľmi a žiadalo o krátke predĺženie súčasného záchranného programu pre Grécko tak, aby platil v čase, kedy by sa malo referendum konať. Euroskupina ale v sobotu rozhodla o ukončení záchranného programu pre Grécko k 30. júnu.
Podľa gréckeho ministra financií Janisa Varufakisa ohrozuje odmietnutie predĺžiť program o dni či týždne tak, aby sa mohlo referendum uskutočniť, demokratickú dôveryhodnosť Euroskupiny.
Luxemburský minister financií Pierre Gramegna povedal, že Grécko nedalo ďalším členom Euroskupiny inú možnosť, ako hlasovať proti predĺženiu záchranného programu. Náhle oznámenie referenda bez informovania partnerov nielenže všetkých prekvapilo, ale otriaslo aj dôverou v Grécko. Grécka delegácia podľa neho najprv v piatok odišla uprostred rokovania a potom premiér oznámil referendum a zároveň odporučil obyvateľom, aby hlasovali proti záchrannému programu, ktorý ešte nebol ani dokončený.
Politici ešte neposielajú Grécko preč z eurozóny
Politici však zatiaľ Grékov neposielajú preč z eurozóny. Grécko naďalej zostáva v eurozóne, uviedol na Twitteri podpredseda Európskej komisie Valdis Dombrovskis. Pre Euroskupinu podľa neho bude teraz dôležité zabezpečiť finančnú stabilitu a ďalej posilniť eurozónu. Komisár pre hospodárske a finančné záležitosti Pierre Moscovici uviedol, že eurozóna bude naďalej zahŕňať 19 krajín.
Francúzsky minister financií Michel Sapin potom vyhlásil, že Grécko zostane v eurozóne napriek kolapsu rokovaní. „To nie je odchod Grécka z eurozóny,“ povedal Sapin novinárom po rokovaní euroskupiny. Všetkých 18 ďalších členov eurozóny podľa neho jasne povedalo, že Grécko bolo a malo by zostať v eurozóne, bez ohľadu na súčasné problémy.
„Grécko je a má zostať členom eurozóny,“ povedal Tusk. Dodal, že rokuje s predstaviteľmi krajín o udržanie celistvosti zóny s 19 štátmi po tom, keď podľa Reuters 18 ministrov financií rokovalo v Bruseli bez svojho gréckeho partnera.
Vo Frankfurte nad Mohanom bude v nedeľu rokovať o situácii rada guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB), v ktorej rukách je podľa komentárov teraz osud Grécka.
Tsipras o návrhoch veriteľov
Svoj názor na situáciu vyjadril Alexis Tsipras už skôr, v televíznom prejave, v ktorom z piatka na sobotu vyhlásil referendum.
"Počas rokovaní nás opakovane vyzývali, aby sme prijali opatrenia, s ktorými súhlasili minulé vlády, napriek tomu, že ich jednoznačne odsúdil grécky ľud v posledných voľbách. Nikdy sme to nezvažovali, ani na moment. Zradiť vašu dôveru. Po piatich mesiacoch ťažkých rokovaní nám predložili na zasadnutí Euroskupiny návrh – ultimátum, ktoré cieli na grécku demokraciu a grécky ľud. Ultimátum je v rozpore s európskymi základnými princípmi a hodnotami. Hodnotami nášho spoločného európskeho projektu. Grécku vládu požiadali, aby prijala návrh, ktorý pridá nové neznesiteľné bremeno na bedrá gréckeho ľudu, naruší obnovu gréckeho hospodárstva a spoločnosti, nielen tým, že zvýši neistotu, ale aj tým, že zhorší sociálne nerovnosti…
… Tieto návrhy, ktoré priamo porušujú európsky sociálny acquis a základné práva na prácu, rovnosť a dôstojnosť, dokazujú, že niektorí partneri a členovia inštitúcií nemajú záujem o dosiahnutie životaschopnej zmluvy prospešnej pre všetky strany, ale skôr o poníženie Grékov. Návrhy ilustrujú predovšetkým to, že MMF trvá na drsných a represívnych úsporných opatreniach. Teraz je čas pre popredné európske mocnosti chopiť sa príležitosti, prevziať iniciatívu a s konečnou platnosťou ukončiť grécku dlhovú krízu, ktorá postihuje aj ďalšie európske krajiny, čím ohrozuje samotnú budúcnosť európskej integrácie," povedal grécky premiér.