Ľudia stoja aj v radoch pred bankomatmi, v ktorých dochádzajú peniaze, aj keď od pondelka do termínu referenda 6. júla platí denný limit výberu 60 eur na Gréka. Zahraniční dovolenkári limit nemajú. Problém je však niekedy aj platiť kartou.
Všetky tieto obmedzenia spravila grécka vláda, aby jej vydržali peniaze do nedeľného referenda a krajina dovtedy nezbankrotovala. V referende majú Gréci rozhodnúť o tom, či prijmú tvrdé škrty naordinované veriteľmi. Medzinárodným veriteľom už došla trpezlivosť. Chcú, aby Gréci nastavili výdavky a dane tak, aby začali splácať 275-miliardové dlhy.
Ak Gréci v referende povedia opatreniam „nie“, európski politici zrejme dajú príkaz, aby Európska centrálna banka krajinu prestala núdzovo financovať, Grécku dôjdu peniaze a bude sa musieť vrátiť k drachme. Grécka vláda, naopak, ľudí s dávkou demagógie presviedča, že „nie“ v referende posilní pozíciu gréckej vlády v rokovaniach s veriteľmi.
Návrat k drachme by potopil grécku ekonomiku. Eurozóna bez Grécka by musela odpísať miliardové dlhy, ale neznamenalo by to návrat krízy, ale zrejme len hospodársky výkyv, čo potvrdila pondelková reakcia trhov a kurzu eura na celý vývoj.
Gréci šípia, že s drachmou môžu prísť o úspory a od piatka si vybrali z bankomatov takmer 1,3 miliardy eur. Za posledné dva týždne je to spolu takmer deväť miliárd eur. Vláda už nemá z čoho poslať začiatkom júla peniaze všetkým penzistom a štátnym zamestnancom, spolu vo výške 2,2 miliardy eur.
Kým v uliciach Atén od piatka stoja ľudia pred bankami s hlavou v smútku, medzi veriteľmi (Medzinárodný menový fond, Európska centrálna banka a Európska komisia, pozn. red.), ktorí Grécku požičali peniaze a chcú za to reformy, a gréckou vládou sa začala tvrdá predreferendová kampaň.
Veritelia tlačia na Grékov, aby si v nedeľňajšom referende zvolili „áno“, na čo im kontruje grécky premiér Alexis Tsipras s odmietavým postojom k ďalším prísnym reformným opatreniam v krajine. Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker poslal v pondelok ľuďom do Atén tvrdý odkaz, že ich nedeľňajšie „nie“ bude znamenať „nie Európe“ a zároveň veľkú katastrofu. Inými slovami, Grécko bude musieť s najväčšou pravdepodobnosťou opustiť eurozónu, aj keď to Juncker včera jednoznačne nepomenoval. „Áno znamená pre Grécko, že chce zotrvať v eurozóne. Tu však nejde o víťazov a porazených. Buď vyhráme všetci, alebo všetci prehráme,“ zdôraznil Juncker.
Z Atén mu však Tsipras oponuje tým, že reformy, ktoré od nich veritelia žiadajú, sú ponižujúce a neprijateľné. V referende chce ľuďom položiť otázku, či „súhlasia s reformnými plánmi na riešenie dlhovej krízy v Grécku, ktoré navrhujú veritelia“.
Juncker urobil ešte jeden pokus a v utorok ponúkol dohodu, ak Tsipras dá písomné záruky, že prijme podmienky veriteľov, uviedli zdroje Reuters. Podľa zdrojov agentúry z gréckej vlády Tsipras to odmieta (viac v článku Juncker ponúkol ďalšiu dohodu, Tsipras povie nie), ale grécky denník Kathimerini tvrdí, že to predsa len zvažuje.
Bežní Gréci sa tak majú do piatich dní rozhodnúť namiesto vlády, ktorá s veriteľmi nevie nájsť dohodu takmer päť mesiacov. Európski lídri aj v pondelok apelovali na Grékov, že sa chcú dohodnúť, a dvere ešte pred nimi nezatvorili.
Najaktuálnejšie prieskumy verejnej mienky v krajine hovoria o tom, že 47 percent Grékov v nedeľu zvolí v referende „áno“, kým 33 percent ľudí reformný plán veriteľov odmietne. Nerozhodnutých je okolo 18 percent obyvateľov. Podpora eura je však v krajine veľká, momentálne je na úrovni 68 percent, proti euru a za vrátenie sa k drachme je okolo 25 percent Grékov. Denník Financial Times však v pondelok vydal článok, v ktorom sa objavili prevažne kritické ohlasy ľudí na doteraz šesť rokov trvajúce úsporné opatrenia v krajine. „Ide o dôstojnosť,“ píše denník s odvolaním sa na oslovených Grékov, ktorí sa obávajú ďalšieho znižovania životnej úrovne po ďalších naordinovaných škrtoch, aj keď Gréci v skutočnosti roky žili na dlh (viac v článku Mladí Gréci sú už unavení. Koniec šetrenia, nech to stojí, čo to stojí).
Gréci nemajú z čoho platiť
Dnes musí grécka vláda vyplatiť Medzinárodnému menovému fondu sumu 1,6 miliardy eur. Na to, ale ani na vyplatenie všetkých miezd štátnym zamestnancom a dôchodcom, nemá vláda peniaze. V prípade penzií a platov dôjde pravdepodobne ku škrtom. Agentúra Reuters s odvolaním sa na gréckeho vládneho predstaviteľa včera uviedla, že banky by podľa očakávaní mali vo štvrtok otvoriť 850 pobočiek, aby vyplácali dôchodky. Na ostatné účely zostanú banky zatvorené celý týždeň.
Na to, aby vláda vyplatila svoje podlžnosti voči MMF a občanom, potrebuje práve zvyšnú časť z 240-miliardového záchranného programu vo výške 7,2 miliardy eur. Jeho platnosť vyprší dnes, pričom sa prepadnú aj nevyplatené peniaze. Slovensko prispelo Aténam vo forme záruk sumou 1,5 miliardy eur, pričom táto suma je už zarátaná v štátnom dlhu.
Dnešné nevyplatenie splátky MMF však neznamená pre krajinu definitívny bankrot, pretože fond podľa pravidiel môže uplatniť mesačný odklad jej splatnosti. Až po tomto termíne možno hovoriť o bankrote. Ten by však mohol prísť skôr, pretože musí Grécko 20. júla zaplatiť 3,5-miliardovú splátku Európskej centrálnej banke, ktorá žiaden odklad splátky nepozná. Práve 20. júl sa podľa ekonómov stal definitívnym rizikom pre Grécko.
Grécka vláda si to veľmi dobre uvedomuje. Aj preto v pondelok grécky minister Janis Varufakis opätovne požiadal veriteľov o predĺženie finančnej pomoci o jeden mesiac. V liste, ktorý v poslal aj ministrom financií eurozóny, pripomína, že európske právo neumožňuje vystúpenie z menovej únie. „Naša vláda bude plne rešpektovať výsledok referenda a využije príležitosť opätovne potvrdiť, že Grécko je neoddeliteľnou súčasťou eurozóny. Pretože zmluvy o EÚ nepredpokladajú možnosť vystúpenia z Európskej menovej únie, referendum nemá žiadnu priamu ani nepriamu súvislosť s otázkou členstva Grécka v eurozóne,“ dodal Varufakis.
Foto: SITA/AP, Thanassis Stavrakis
„Pre naše vzájomné porozumenie v eurozóne je bytostne dôležité, aby sme na jednej strane boli vzájomne solidárni, na druhej strane ale aby každý priniesol svoj vlastný príspevok k riešeniu problémov. Solidarita a vlastná zodpovednosť sú dve strany tej istej mince,“ odkázala včera Grékom nemecká kancelárka Angela Merkelová. Dodala, že „ak euro skrachuje, skrachuje aj Európa“.
Aktuálne odďaľuje Grécko od bankrotu Európska centrálna banka, ktorá tamojším bankám poslala doteraz 89 miliárd eur a povedala, že limit je 90 miliárd eur. O prípadnom navýšení núdzového financovania gréckych bánk sa rozhodne dnes na stretnutí Rady guvernérov.
Veritelia hrajú taktickú hru
Podľa mnohých ekonómov začali veritelia hrať rovnakú hru, akú im predvádza grécky minister financií už piaty mesiac. Varufakis je veľmi dobrý v tzv. „hre na kura“. V preklade, dvaja súperi idú oproti sebe v autách plnou rýchlosťou. Kto zbabelo uhne, prehráva. Ak uhnú obaja, prežijú, ale stratia tvár. Ak nik, zrážka môže oboch stáť život. V takom modeli môže byť víťaznou stratégiou ťah, ktorým dáte jasne najavo, že neuhnete, lebo nechcete, alebo ešte lepšie, nemôžete. Napríklad vyhodením volantu cez okno.
Zo strany veriteľov je momentálne pokus pritlačiť vládu premiéra Alexisa Tsiprasa k múru. Počíta sa totiž so scenárom, že bežní Gréci v nedeľňajšom referende podporia reformný program od veriteľov, a teda sa udejú aj zmeny v gréckej vláde.
Za čo budú Gréci v nedeľu hlasovať
V nedeľňajšom referende budú Gréci hlasovať, či chcú, alebo nechcú prijať zmeny v penzijnom systéme a zvyšovanie daní. Atény by vďaka nim mali ušetriť tento rok 2,69 miliardy eur, čo predstavuje 1,5 percenta hrubého domáceho produktu, a v budúcom roku 5,2 miliardy eur, čo je 2,9 percenta hrubého domáceho produktu. Grécko by tiež postupne znižovalo svoj dlh, ktorý dosahuje aktuálne astronomických 177 percent hrubého domáceho produktu. Podľa reformných návrhov by sa v krajine zvýšila korporátna daň zo súčasných 26 na 28 percent.
Vek odchodu do dôchodku by sa posunul od roku 2022 zo súčasných 62 na 67 rokov. Vláda by podľa dohody pristúpila k privatizácii. Zvýšila by sa daň z pridanej hodnoty zo súčasných 13 na 23 percent. Trinásťpercentná daň by zostala pri základných potravinách a hoteloch a reštauráciách, super znížená na úrovni 6 percent by bola pri farmaceutických potrebách, liekoch, knihách a divadlách, DPH za elektrinu na úrovni 10 percent by sa mala zvýšiť na 13 percent. Viac by sa zdanili luxusné jachty, a to zo súčasných 10 na 13 percent. Zrušili by sa aj výnimky z dane z pridanej hodnoty, ktoré sa uplatňujú na niektorých gréckych ostrovoch. Konkrétne ide o zrušenie 30-percentnej zľavy na DPH pre ostrovy v Egejskom mori.