Celý text otázky znie: „Mal by byť prijatý návrh dohody predložený 25. júna euroskupine Európskou komisiou, Európskou centrálnou bankou a Medzinárodným menovým fondom, pozostávajúci z dvoch častí tvoriacich celý návrh? Prvý dokument nesie názov "Reforms for the completion of the current programme and beyond? (Reformy potrebné pre dokončenie terajšieho programu a pre ďalšie obdobie) a druhý "Preliminary debt sustainability analysis? (Predbežná analýza dlhovej udržateľnosti)“.
Obidva spomínané dokumenty neznejú stráviteľnejšie než samotný text, usudzuje BBC. Zatiaľ tiež zostáva otázkou, ako chce s ich obsahom grécka vláda voliča zoznámiť. „Budú v hlasovacích miestnostiach ľuďom poruke svetovo uznávaní ekonómovia?“ pýta sa BBC žartom.
„Vzdávam to,“ povedal denníku Financial Times (FT) štyridsaťšesťročný Aténčan Giorgos Alavanos, ktorý sa živí ako hlavný účtovník. „Kto mimo bankový sektor vie, čo to znamená ‚Analýza dlhovej udržateľnosti‘, nieto kto môže povedať, či to schvaľuje,“ dodal.
Kontroverzný je podľa BBC aj fakt, že lístok najprv ponúka možnosť: ‚Neschvaľujem (nie)‘, čo presadzuje vláda Alexisa Tsiprasa, až potom ‚Schvaľujem (áno)‘. „To je neobvyklý formát,“ usudzuje Katie Ghoseová, výkonná riaditeľka britskej spoločnosti pre volebnú reformu. V prípade gréckeho referenda by podľa nej bola namieste otázka v podobe „mal by byť návrh prijatý?“ namiesto „schvaľujem alebo neschvaľujem“.
BBC v tejto súvislosti pripomína, že Kanada tento typ mätúcich otázok predkladaných verejnosti postavila mimo zákon. Po dvoch dlhých a komplikovaných referendách o nezávislosti Québecu v roku 1980 a 1995 nová norma hovorí, že otázka musí byť položená jednoznačne: „Chcete nezávislosť, áno alebo nie?“
Atény navyše usporiadali referendum s takou rýchlosťou, že ani jedna zo strán nemala čas predložiť verejnosti svoje argumenty, podotýka Ghoseová.
„Chceme zostať v Európe? A nebuďme smiešni: o tom to referendum je,“ povedal v gréckej televízii niekdajší grécky ombudsman a neskorší politik Giorgos Kaminis. Proeurópskemu táboru, teda predovšetkým stranám, ktoré sú za úniu a gréckej podnikateľskej komunite, zostáva na kampaň už len pár dní.
„Musí to byť kampaň, ktorá vtiahne občiansku spoločnosť. Je to na nej, a tiež na proeurópskych politikoch, aby povedali ľuďom, že ide vlastne o hlasovanie o eure,“ povedal FT jeden z gréckych podnikateľov. Pre zachovanie eura je podľa prieskumov asi 65 percent Grékov.
Podľa FT referendum navyše sprevádzajú technické problémy. Napríklad nie je isté, či tlačiarne stihnú vychrliť takmer 16 miliónov hlasovacích lístkov – nehovoriac o ich distribúcii na odľahlé ostrovy alebo do horských dedín. Kvôli referendu budú od utorka na týždeň zatvorené súdy, čo umožní niekoľkým tisícom justičných pracovníkov prihlásiť sa ako dobrovoľníci pre dohľad nad hlasovaním.