„Druhý pilier opustila zhruba desatina sporiteľov. Nie sú to dramatické čísla, ktoré by mohli ovplyvniť stabilitou druhého piliera,“ reagoval Stanislav Žofčák, predseda predstavenstva Dôchodkovej správcovskej spoločnosti Poštovej banky. „Deväťdesiat percent odídených sporiteľov reagovalo na naše odporúčanie opustiť druhý pilier,“ povedal minister práce Ján Richter. Ide o ľudí s mesačným príjmom do priemernej mzdy a sporením kratším ako 25 rokov.
Zo 158-tisíc odídených sporiteľov malo až 145-tisíc hrubý mesačný príjem do 1 000 eur. Zároveň viac ako 50-tisíc odídených sporiteľov nemala žiadne úspory. Otvorenie systému naopak na vstup využilo viac ako 19-tisíc ľudí. Z tohto počtu viac ako 4,2-tisíca ľudí malo nemalo žiadny príjem, čo môže byť pre nich v budúcnosti problém, lebo bez príjmu nebudú mať z druhého piliera žiadny dôchodok.
„Vláda otvorením druhého piliera reagovala na nízke súkromné dôchodky,“ uviedol Richter. Prvé súkromné dôchodky začali poisťovne vyplácať od začiatku roka 2015. No sľuby o vysokých súkromných dôchodkoch v praxi ostali zatiaľ jedným z nenaplnených snov pravicovej vlády. Zamestnanec zarábajúci posledných desať rokov 1,9-násobok priemernej mzdy, čo je aktuálne 1 594 eur v hrubom, má napríklad za desať rokov v druhom pilieri ušetrených 13¤984 eur. Za túto sumu si v súkromnej poisťovni objedná mesačnú penziu vo výške 40 eur. Ďalších 647 eur bude aj naďalej poberať zo štátneho prvého piliera. Kombinovaný dôchodok z prvého aj druhého piliera v tomto prípade bude 687 eur za mesiac. Ak by sa zamestnanec s rovnakým príjmom rozhodol v starobe spoliehať len na štát, jeho mesačný dôchodok by bol 724 eur. V tomto prípade na vstupe do druhého piliera prerobil 37 eur za mesiac.
Ide o dôsledok udržiavania štátnych penzií napriek demografii aj za cenu rastu dlhov. Druhý pilier zase doplatil na krízu a slabé zhodnotenie úspor. Súkromné poisťovne si tiež účtujú podľa rezortu financií pri vyplácaní penzií neprimerane vysoké marže. V budúcnosti sa to môže zmeniť.
Dnes vysoké dôchodky nesľubuje ľuďom v druhom pilieri žiadna dôchodková správcovská spoločnosť. „Zmyslom dvojpilierového systému je rozloženie rizík príjmov v starobe na dva zdroje a nie hľadanie ,výhodnejšej' alternatívy pre jednotlivých sporiteľov. Strata dnešných úspor v druhom pilieri znamená zvýšenie budúcej záťaže pre prvý pilier,“ povedal Miroslav Kotov, vedúci správy aktív Allianz – Slovenská d. s. s.
Pre neustále klesajúci počet pracujúcich ľudí je druhý pilier výhodný hlavne pre mladých ľudí s nadpriemernými platmi. „Aktuálne na jedného dôchodcu platí odvody 1,6 zamestnanca, už v roku 2030 sa pomer vyrovná na jedna k jednej a v kritickom roku 2060 bude len 0,74 zamestnanca platiť odvody na jedného dôchodcu,“ pripomína neustále ekonóm z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž.
Druhý pilier spustila druhá pravicová vláda Mikuláša Dzurindu v roku 2005. Proti zavádzaniu súkromných dôchodkov vtedy ostro vystúpil predseda Smeru Robert Fico. Nehľadanie zhody naprieč celým politickým spektrom prinieslo ovocie v podobe prvých dvoch otvorení počas prvej vlády Smeru.
Prvý raz bol druhý pilier otvorený od 1. januára 2008 do 30. júna 2008. Za šesť mesiacov opustilo systém súkromných dôchodkov 106,6-tisíca ľudí. Tí si so sebou do Sociálnej poisťovne zobrali úspory vo výške 131 miliónov eur. Naopak, vstúpiť sa v tom období rozhodlo len 22,8-tisíca ľudí. Pre príchod finančnej krízy druhé otvorenie druhého piliera nasledovalo pár mesiacov po skončení prvého. Od 15. 11. 2008 do 30. 6. 2009 z druhého piliera odišlo takmer 70-tisíc ľudí.
Tretie otvorenie druhého piliera prišlo po tom, čo druhá vláda Roberta Fica znížila odvody do druhé piliera z 9 na 4 percentá, teda v období od 1. septembra 2012 do 31. januára 2013. Vtedy z druhého piliera odišlo takmer 90-tisíc ľudí.
Za Radičovej vlády sa vytvorila možnosť investovať úspory v 2. pilieri do indexového fondu. Ten vlani vďaka rastu akcií slušne zarábal, ale aktuálne môže čeliť prepadom pre udalosti okolo Grécka.