Všetky výrobky sa pritom prezentovali rovnako, takže spotrebiteľ by očakával rovnaký obsah, uviedol v stredu koordinátor projektu Jan Pivoňka.
Napríklad u jahodovej Activie bol český variant zafarbený koncentrátom z mrkvy a karmínu, u nemeckého išlo o červenú repu. Líšil sa ale tiež obsah tuku. Podľa deklarácie na obale mal mať český variant 2,7 gramu na 100 g, nemecký o desatinu gramu na 100 g obsahu viac. Podľa skúšky mal český produkt 2,43 gramu na 100 g a nemecký 2,93 gramu na 100 g.
Podľa vyjadrenia firmy Danone, ktorá produkt vyrába, sa môže receptúra v jednotlivých štátoch líšiť. Množstvo tuku je podľa nej ovplyvnené tučnosťou mlieka, z ktorého sa jogurt vyrába.
„Na tučnosť mlieka má vplyv odlišná strava kráv a odlišné prostredie, v ktorom sa kravy chovajú,“ uviedla spoločnosť, ktorá sa zastrešuje tým, že sa snaží o výrobu produktov z mlieka od lokálnych dojníc.
Takiež u Ramy sa líšil obsah tuku, česká mala 60 percent, nemecká 70 percent. Podľa výrobcu je rozdiel daný rôznou preferenciou spotrebiteľov v jednotlivých štátoch.
U Pepsi Coly bol v Česku výrobok sladený gluktózo-fruktózovým sirupom, v Nemecku cukrom. Aj Pepsi sa obhajuje požiadavkami klientov, informácie dáva na obaloch. Podobne ľadový čaj bol v Česku sladený cukrom, fruktózou a steviol-glykozidmi, v Nemecku len cukrom. Český výrobok navyše obsahoval o 40 percent menej čajového extraktu. Podľa výrobcu má preto český výrobok nižší obsah cukrov i nižšiu energetickú hodnotu, čo bolo jeho zámerom.
U Spritu bol v nemeckom produkte iba cukor, v Česku sa predáva aj s fruktózovo-glukózovým sirupom, navyše s aspartamom a acesulfamom. Podľa Coca-Coly, ktorá nápoje vyrába, sa sirup používa aj v Španielsku alebo v Spojených štátoch, rozhodnutie je podľa nej na lokálnom výrobcovia.
U nemeckého luncheon meatu bolo hlavnou zložkou bravčové, u českého mechanicky separované hydinové mäso. U rybích prstov od Iglo obsahoval český výrobok o sedem percent menej mäsa. Česká káva od Jacobs potom mala o tretinu vyšší obsah kofeínu.
„Chuťové a cenové preferencie by nemali byť všeobecne používaný argument pre rozdiely v prípade značkových výrobkov, ktoré sa prezentujú rovnakým marketingom. Ak teda počujeme, že sa líšia s ohľadom na preferencie chute alebo preferencie ceny, tak si myslím, že ten test preukázal, že to ako všeobecný argument jednoducho neplatí,“ komentovala výsledky europoslankyňa Olga Sehnalová (ČSSD). Rada by v obdobných testoch pokračovala, pretože sa domnieva, že to nie je len otázka Česka, ale otázka vnútorného trhu únie.
Podobný prieskum predstavila v posledných dňoch aj Potravinárska komora ČR, ktorá ale na odlišnom vzorku konštatovala, že v Nemecku sa nakupuje lacnejšie než v ČR. Podľa jej riaditeľa pre programovanie a stratégiu Miroslava Kobernu ide ale o príklad, keď si českí distribútori nastavujú vyššiu maržu.