Takúto sumu bude potrebovať v prípade, že grécka ekonomika porastie pomalšie, než sa očakávalo a ak krajina nezavedie hospodárske reformy. Medzinárodný menový fond taktiež upozornil, že v takomto prípade budú nutné aj rozsiahle odpisy gréckeho dlhu.
Šéf euroskupiny a holandský minister financií Jeroen Dijsselbloem vo štvrtok tiež upozornil, že ak Gréci v nedeľňajšom referende odmietnu prijať podmienky medzinárodnej pomoci, neposilní to ich vyjednávaciu pozíciu a Grécko aj Európa sa tým dostanú do „veľmi problematického“ postavenia.
Grécky premiér Alexis Tsipras v stredu vyzval svojich spoluobčanov, aby v referende rozhodne odmietli ponuku, ktorá počíta s pokračovaním úsporných opatrení. Podľa zatiaľ jediného platného prieskumu verejnej mienky je počet voličov, ktorí sa chystajú návrhy veriteľov odmietnuť, vyšší, ako počet tých, ktorí ich chcú prijať. Prieskum verejnej mienky, ktorý v minulých dňoch uskutočnil grécky inštitút Prora, ukázal, že 33 percent respondentov bude hlasovať v referende kladne a 54 percent poslúchne Tsiprasovu vládu a bude hlasovať „nie“.
Ratingová agentúra Mood's vo štvrtok ako posledná z troch hlavných ratingových agentúr znížila hodnotenie úverovej spoľahlivosti Grécka hlbšie do špekulatívneho pásma na známku Caa3 zo známky Caa2. Agentúra uviedla, že pravdepodobnosť, že Grécko získa pomoc od svojich veriteľov, sa od predchádzajúceho hodnotenia v apríli znížila.
V Grécku zostávajú štvrtý deň zatvorené banky a z bankomatov môžu Gréci vyberať maximálne 60 eur denne. Grécka médiá začali podľa agentúry Bloomberg špekulovať, že banky vklady zabavia na posilnenie kapitálu. Grécke banky sú teraz závislé na financiách z núdzového programu ELA, o ktorom chcú vedúci predstavitelia Európskej centrálnej banky (ECB) opätovne rokovať v pondelok.
Grécky štátny minister Nikos Pappas uviedol, že grécke banky sa otvoria, akonáhle sa krajine podarí uzavrieť dohodu so zahraničnými veriteľmi, čo by sa vraj mohlo stať okamžite po nedeľňajšom referende. Podľa doterajšieho vládneho výnosu sa majú banky otvoriť 6. júla.
Štátny dlh Grécka dosahuje asi 320 miliárd eur a vo vzťahu k hrubému domácemu produktu (HDP) je druhý najväčší na svete za Japonskom. Najoptimistickejšie scenár MMF teraz predpokladá, že pomer gréckeho dlhu k HDP v roku 2020 dosiahne 150 percent o dva roky neskôr 140 percent HDP. Tieto odhady však už zohľadňujú zvýhodnené financovanie, ktoré by Grécko do roku 2018 mohlo dostať.
Vinu za súčasnú zložitú situáciu Grécka MMF podľa agentúry AP do značnej miery zvaľuje na Tsiprasovu vládu. Upozorňuje napríklad, že Grécko je stále pozadu s privatizáciou štátneho majetku. Menový fond v roku 2011 odhadoval, že do konca tohto roka získajú Atény z predaja štátneho majetku asi 50 miliárd eur. Zatiaľ je to ale vraj len 3,2 miliardy eur.