ÁNO:
Ak sa Gréci vyslovia pre úsporné opatrenia, mali by sa im otvoriť dvere k pomoci od medzinárodných veriteľov. Jej konkrétnu podobu ale budú ešte len musieť dohodnúť. Otázkou bude s kým. Vláda Alexisa Tsiprasa je totiž proti úsporným opatreniam a minister financií Janis Varufakis dokonca sľúbil, že v prípade kladného výsledku referenda odstúpi on a „možno aj celá vláda“.
Bezprostredným dôsledkom kladnej odpovede v referende by ale malo byť upokojenie trhov a pokračovanie finančných injekcií gréckym bankám od Európskej centrálnej banky (ECB), bez ktorej sú tieto takmer nelikvidné.
Možné varianty vývoja:
- Ak vláda podá demisiu, môže grécky prezident poveriť zostavením vlády šéfa opozície, ktorá je pre úsporné opatrenia. Potom by dohoda s veriteľmi mala ísť viac-menej hladko.
- Ak vláda demisiu nepodá, ťažko sa s veriteľmi dohodne, keď sa jej to nepodarilo za predchádzajúci polrok.
- Vláda demisiu nepodá, ale dohodne sa na predčasných voľbách a dočasnej technokratickej vláde (ako tomu bolo na jeseň 2011). Takáto vláda asi nebude mať dostatočný mandát pre rokovania s veriteľmi, ale núdzovú pomoc by eurozóna zrejme už uvoľnila.
NIE:
Ak Gréci v referende povedia „nie“, bude to znamenať ďalšiu neistotu a ťažko možno v takomto prípade odhadnúť ďalší vývoj. Zrejme zostanú zatvorené grécke banky, ktorým ECB len ťažko poskytne ďalšie peniaze. Možno ale bude eurozóna opäť odďaľovať riešenie, a to do ďalšej lehoty – 20. júla, kedy má Grécko splatiť ECB 3,49 miliardy eur.
Grécka vláda tvrdí, že „nie“ z referenda posilní jej mandát pre rokovania. Medzinárodným veriteľom však došla trpezlivosť, s tou istou vládou sa o kompromis snažia už pol roka. V takom prípade by asi Grécko bolo nútené zaviesť národnú menu, lebo bankám už dochádza hotovosť a nebude okrem iného v čom vyplácať dôchodky. Toto je ale administratívne, logisticky aj časovo veľmi náročná úloha.
Podľa niektorých odborníkov záporný výsledok referenda posunie Grécko bližšie k vystúpeniu z eurozóny. Podľa iných sa ale Brusel sa tomu aj naďalej brániť, pretože by sa mu zrútil jeho projekt eura. To by malo vplyv na kapitálové trhy a tiež by to mohlo zdražiť úvery ďalším ekonomicky slabým krajinám (Portugalsko, Taliansko, Španielsko) v očakávaní investorov, že by aj tieto mohli opustiť euro. Takže aj keď predseda Európskej komisie vyhlasuje, že Gréci v nedeľu hlasujú o zotrvaní v eurozóne, zdá sa to byť skôr len vyhrážka.
Vystúpenie z eurozóny by bol bezprecedentný a dlhý proces. Takže aj v tomto prípade by museli Atény s medzinárodnými veriteľmi dospieť čo najrýchlejšie k nejakej dohode aspoň na prekleňovacie obdobie a potom takisto rokovať o reštrukturalizácii starých dlhov.