Podobný názor má aj agentúra Reuters, podľa ktorej sa v pondelok Grécko prebúdza do neistej budúcnosti.
„Nie je jasné, čo urobí zvyšok eurozóny, ale nech to bude čokoľvek, neurobí to rýchlo,“ myslí si The Wall Street Journal. „Vlády krajín eurozóny si navyše budú vedomé, že rýchla a sladká dohoda s víťaznou ľavicovú vládou (gréckeho premiéra) Alexisa Tsiprasa by znamenala hrozbu inšpirácie pre ďalšie vzbúrenecké hnutia kdekoľvek v európskom bloku.“
Podľa The Wall Street Journal je ale predsa len niečo jasné, a to že banky v Grécku v pondelok neotvoria.
„Aj keby bola dôvera rýchlo obnovená, neotvoria niekoľko týždňov. Kapitálové kontroly, ktoré bránia odčerpávaniu peňazí z Grécka, zostanú zrejme ešte dlhšie,“ uviedol denník. Zároveň poznamenal, že v prípade Cypru, ktorý si v roku 2013 pomerne rýchlo vyjednal záchranný program, boli banky zatvorené 12 dní. „Takéto rýchle riešenie sa v prípade Grécka nezdá byť v dohľade,“ dodal denník.
Pre krajinu bude teraz podľa AP kľúčové, ako sa k výsledkom referenda postavia únijní predstavitelia a eurozóna, ktorá sa záležitosťou bude zaoberať v utorok na mimoriadnom summite. Poprední politici EÚ ešte pred hlasovaním dali ale najavo, že odmietnutie návrhov eurozóny na pomoc, čo sa v referende stalo, bude v konečnom dôsledku znamenať koniec eura v Grécku.
„Kriticky významné bude to, či Európska centrálna banka (ECB) zachová Grécku súčasnú podobu záchranného lana vo forme núdzového financovania,“ uviedla AP. Pomoc v súčasnosti dosahuje 90 miliárd eur a ECB sa ju síce pred referendom rozhodla zachovať, zdroje hotovosti ale odmietla navýšiť, čo finančný systém krajiny ochromilo.
„Bez navýšenia nie je jasné, ako dlho si ľudia budú smieť vyberať denne 60 eur,“ poznamenala AP. Špekuluje sa, že Atény budú nútené sumu výrazne znížiť, aby zabránili vyschnutiu hotovosti v bankách. Niektorí analytici tvrdia, že Grécko hotovosť potrebuje tak zúfalo, že bude nakoniec prinútené vydávať vlastnú menu. Eurozónu, ktorá má teraz 19 členov, od jej vzniku v roku 1999 doteraz nikto neopustil.
Gréci v nedeľňajšom referende jasnou väčšinou viac ako 61 percent hlasov odmietli podmienky, ktoré im v júni pre novú dohodu o finančnej pomoci predložila eurozóna. Tsipras chce teraz začať nové rokovania zahŕňajúce odpísanie časti gréckeho dlhu, z európskej strany sa neoficiálne ozývajú názory, že už nie je veľmi o čom rokovať.