Skoré dosiahnutie dohody Grécka s veriteľmi je takmer nemožné, pravdepodobnosť odchodu krajiny z eurozóny je teraz už viac ako 50-percentná. V reakcii na výsledky referenda o prijatí návrhu medzinárodných veriteľov a ohlasov na ne to povedal analytik spoločnosti Deloitte David Marek.
„Obe strany teraz žijú v paralelných vesmíroch. Kým Gréci sa domnievajú, že sa ich vyjednávacia pozícia po referende zlepšila, ostatní si myslia opak,“ uviedol Marek.
Zásadné pre ďalší vývoj bude podľa neho už pondelkové rokovanie Európskej centrálnej banky. Ak nezvýši objem likvidity do gréckych bánk, tie sa v utorok neotvoria a ukáže sa, že premiér Alexis Tsipras klamal. Vyhlásil totiž, že otvoria aj v prípade odmietnutia návrhu.
Rozhodnutie ECB o ďalšom poskytnutie núdzových finančných prostriedkov gréckym bankám takmer určite príde až po tom, keď nejaký jasný signál vyšle politická scéna, upozornil analytik spoločnosti Roklen Lukáš Kovanda. Možno to bude už v pondelok večer, kedy sa stretne francúzsky prezident François Hollande a nemecká kancelárka Angela Merkelová. Záver ich rokovaní bude prvou zásadnou známkou toho, ako sa vlastne veritelia k výsledku referenda postavia. Z veriteľskej strany v posledných dňoch často zaznievalo, aj keď nie unisono, že plebiscit je v podstate o zotrvaní Grécka v eurozóne, dodal Kovanda.
„Ak sa tieto ich slová naplnia, Gréci naozaj spevom a tancom v nedeľu večer oslavovali svoju kolektívnu ekonomickú samovraždu. Grécke vytriezvenie bude sprevádzať kolaps tamojších bánk, rovnako ako prechod na nejakú formu vlastnej meny, a teda de facto vystúpenie z eurozóny,“ povedal Kovanda.
Marek pripomenul, že ďalší zásadný dátum bude 20. júl, kedy budú splatné grécke dlhopisy. „Ak ich Grécko nesplatí, stane sa ‚spálenou krajinou‘,“ poznamenal.
Kovanda sa však domnieva, že variant odchodu Grécka z eurozóny stále neprekročil 50 percent. Odchod ministra financií Janisa Varufakisa z funkcie môže byť totiž podľa neho interpretovaný ako ústupok Grécka a veritelia za to môžu ponúknuť svoj ústupok. „Vystúpenie Grécka z eurozóny by stále bolo pre obe strany drahším variantom,“ doplnil.
Finančné trhy na výsledky referenda reagujú výpredajom rizikových aktív a hľadaním tých bezpečných. Dôsledkom teda je posilňovanie amerického dolára, švajčiarskeho franku a zlata, naopak oslabovanie eura, akcií či napríklad českej koruny. Na české dlhopisy mať vplyv nebude, odhadol Marek.
Investičný stratég investičnej spoločnosti BBI Jaroslav Brzoň sa domnieva, že grécke NIE je jasným signálom pre Európu, že dlhy sa v Helénskej republike nesplácajú a splácať sa ani nebudú.
„V roku 2009 si EÚ, MMF a ECB iba kupili oddialenie gréckeho bankrotu o šesť rokov. Grécko teraz čaká chaos a nestabilita, ako politická, tak ekonomická. Krajina musí skrachovať, aby sa mohla zdvihnúť z popola a začať znovu,“ podotkol.