Je to neuveriteľné, ale krajina, ktorá má ideálne podmienky na pestovanie čerešní, nevie využiť prírodný potenciál ani niekdajšiu pestovateľskú tradíciu.
Čerešne symbolizujú mieru úpadku nielen ovocinárstva, ale aj poľnohospodárstva, a zároveň ukazujú aj svetielko kýženej zmeny blikajúce na konci tunela. Na Slovensku sa totiž objavujú prvé veľké profesionálne čerešňové sady, ktorých produkcia sa prostredníctvom obchodných reťazcov dostáva k domácim spotrebiteľom a takisto sa vyváža do západnej Európy. Vývoz tak potvrdzuje ekonomickú konkurencieschopnosť slovenských čerešní.
"Na Slovensku sa pestujú čerešne na ploche 370 hektárov, ale sady, ktoré sú porovnateľné s ovocinárskou konkurenciou v starých členských krajinách, majú výmeru len 70 hektárov,“ približuje slovenské čerešňové pomery Marián Varga, šéf Únie ovocinárov.
Sad je drahší ako vinica
Založiť nový čerešňový sad nie je lacné. Ak sú jeho súčasťou všetky moderné intenzifikačné prvky, ako je kvapôčková závlaha, mikropostrekovače vytvárajúce optimálnu vlhkosť vzduchu počas opeľovanie kvetov, špeciálne siete a fólie chrániace stromy pred ľadovcom a dažďom, vyskočia náklady až na 70-tisíc eur na hektár. A to je viac, ako stojí založenie jedného hektára vinohradu. Veď si len porovnajme, stolové hrozno sa predáva teraz kilogram po 2 až 3 eurá, v sezóne jeho cena klesá na jedno euro.
V cene čerešní, ako vysvetľuje Marián Varga, sa premieta aj šľachtiteľské umenie. Jednak pestovatelia platia licenčné poplatky za odrody, jednak za špeciálne podpníky obmedzujúce rast stromov.
V najväčšom slovenskom sade v Dunajskej Lužnej, ktorý patrí spoločnosti Danubius fruct, sa usilujú zvyšovať úrodu čerešní aj cieleným opeľovaním. Vždy na jar rozmiestni včelár Richard Dibous do sadu okolo 300 úľov, aby včely opelili kvitnúce stromy. Ovocinár Jozef Vozár pred časom nakúpil tritisíc vajíčok divých včiel, ktoré spolu s čmeliakmi patria k najlepším opeľovačom čerešní. Včely divošky totiž lietajú aj pri nižších teplotách, keď sa našim robotniciam "nechce“ do práce.
Polovica oberačov je z cudziny
Pravda, dosiahnuť dobrú úrodu, čo sú v intenzívnom sade, kde rastie okolo 1 000 stromov na hektári, dve vedierka na strom (13 kilogramov), ešte nič neznamená. Pestovatelia musia dokonale zorganizovať zber a potom pozberovú úpravu čerešní. Do sadu v Dunajskej Lužnej prichádza na zber čerešní 400 ľudí. Pre tisícky nezamestnaných Slovákov to nie je však príťažlivá práca.
Na zber sa hlási okolo sto študentov a sto ľudí prichádza z regiónov s vysokou nezamestnanosťou, ďalšiu stovku predstavujú Slováci zo srbskej Vojvodiny a sto oberačov je z Rumunska. Pravdupovediac pre väčšinu súčasníkov zvyknutých na pohodlný život je to sýta práca. Päťdesiat žien, ktoré pracujú v triediarni, sa musí teplo poobliekať. Aby čerešne vydržali transport a distribúciu do obchodov, "omračujú“ sa chladom.
Hlavnú prácu pri triedení už nevykonávajú vrtké ženské prsty, ale stroj. V zlomku sekundy je na triediacej linke zosnímaný každý plod osem ráz kamerou, pričom mašina kalibruje plody s presnosťou na dva milimetre. Farebná kamera posúdi farebnosť aj odtieň čerešní. Také dokonalé triedenie nie je človek schopný urobiť.
Po vlaňajšku nie je slovenské ovocinárstvo v najlepšej kondícii. Pestovatelia zaznamenali úhrnnú stratu 6 miliónov eur, čo je dôsledok ruského embarga, ktoré prinieslo zníženie farmárskych cien. Ovocinári tohto roku znižujú náklady, kde len môžu. Obávajú sa, aby sa dotácie, pomocou ktorých boli vybudované sady, neznehodnocovali.