Hrozba odchodu Grécka z eurozóny, ťažký pád čínskych akcií z rekordných maxím a možnosť bankrotu Portorika, ktorý by bol najväčší v americkej histórii, na trhoch nevyvolali takmer žiadne prejavy choroby. To sa diametrálne líši od situácie na svetových trhoch po vypuknutí krízy amerického hypotekárneho trhu v roku 2008 a gréckej dlhovej krízy od roku 2010. Napísal to denník The Wall Street Journal.
Dow Jonesov index newyorskej burzy sa na konci týždňa vyšvihol na dohľad rekordného maxima a ukazovateľ nervozity VIX, takzvaný „index strachu“ zostáva pod poslednými maximami z konca minulého roka. Výnosy dlhopisov juhoeurópskych krajín eurozóny rástli pod dojmom terajšej gréckej krízy len mierne. Šéfka americkej centrálnej banky Janet Yellenová v piatkovom vystúpení sa o Číne nezmienila vôbec a Grécku venovala len letmú poznámku.
„Vplyvy toho, čo sa teraz deje, budú sotva postrehnuteľné v porovnaní s tým, čo sa odohrávalo v septembri a októbri 2008 (po krachu americkej banky Lehman Brothers),“ povedal Stephen Cecchetto, ktorý je profesorom ekonómie na Brandeisovej univerzite.
Finančná nákaza sa nedostavuje z niekoľkých príčin; významné je predovšetkým to, že veľké svetové banky nemajú väčšie množstvo dlhopisov troch zasiahnutých krajín a od krízy celkovo výrazne obmedzili úvery bankám a firmám v zahraničí. Banky tak nehrajú rolu zosilňovača finančných kríz ako pri minulých otrasoch, keď sa ťažkosti prelievali prostredníctvom bánk z jednej krajiny do ďalších.
Navyše globálni investori sa už z Grécka v minulých rokoch masovo stiahli a Európska centrálna banka prisľúbila, že v prípade vplyvu gréckych problémov na finančný systém zaistí podporu.
Európske inštitúcie pritom v minulých rokoch vybudovali ochrannú stenu práve proti takýmto dopadom a len málo ekonomík má podobné problémy ako Grécko. To sa týka aj Číny, kde navyše majú zahraniční finanční investori kvôli regulácii svoje možnosti stále obmedzené.
Stále však hrozia iné druhy nákazy než finančné – politická a ekonomická. Ostré rokovania medzi Gréckom a veriteľmi posilnili populistické nálady v Španielsku a Taliansku a odpor proti ďalšiemu rozdávaniu peňazí v Nemecku, čo podkopáva jednotu menovej únie. Prepad akcií v Číne zasa môže poškodiť ekonomický rast u jej hlavných obchodných partnerov, ktorí už teraz trpia poklesom čínskeho dopytu po komoditách aj priemyselných zariadeniach.
Čo sa týka Portorika, nákaza z jeho prípadného bankrotu nie je príliš pravdepodobná, pretože, na rozdiel od Grécka a niektorých krajín eurozóny, nemajú problémy tohto voľne pridruženého amerického štátu v Spojených štátoch nič, čo by s nimi bolo porovnateľné. Finančne najslabším štátom USA je Illinois, ktorého dlh v prepočte na osobu je podľa ratingovej agentúry S&P asi desaťkrát nižší ako Portorika. V posledných rokoch sa tiež podstatne zlepšila finančná situácia Kalifornie – donedávna hlavného kandidáta na bankrot zo štátov Únie.
Analytici ale poukazujú na to, že absencia zjavnej nákazy ešte neznamená, že jej riziko neexistuje. Roky od poslednej globálnej krízy ukázali, že cesty týchto prenosov môžu zostávať skryté, kým náhle a veľmi rýchlo nevystúpi na povrch. V najlepšom prípade vytvárajú nové ohniská kríz neistotu, ktorá podkopáva ochotu podnikateľov investovať a vytvárať pracovné miesta.
Najväčšou hrozbou môže byť zrejme vplyv krachu čínskych búrz na globálnu ekonomiku. Podiel Číny na svetovej ekonomickej produkcii sa za posledných desať rokov takmer strojnásobil na 14 percent a podľa banky JP Morgan prispela Čína za posledný rok k svetovému rastu tretinou, teda dvojnásobkom proti obdobiu pred finančnou krízou 2008. Podľa odhadu JP Morgan by spomalenie čínskeho rastu o jeden percentuálny bod mohlo znížiť globálny rast o pol percentuálneho bodu.