Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Čo možno teraz po poslednom summite EÚ očakávať ďalej?
Alexis Tsipras pravdepodobne nezíska dostatočnú podporu u vládnych poslancov. Je niekoľko možností. Alebo ho podporí časť opozície, alebo opozícia bude chcieť vyvolať pád vlády a nepodporí ho. V druhom prípade by mohla vzniknúť dočasná vláda a Grécko by stálo pred predčasnými voľbami. Treťou možnosťou je vytvorenie vlády širokej koalície za účasti opozičných strán Nová demokracia a prípadne PASOK.
Na jednej strane sú potrebné reformy a šetrenie, nezadusia sa však možnosti na rozvoj tamojšej ekonomiky?
Vyhlásenie summitu eurozóny z 12. júla 2015 neobsahuje ani jeden bod, ktorý by bezprostredne podporoval rast gréckeho HDP. Zaväzuje Grécko prijať zoznam odporúčaní OECD číslo I a II, ktorých realizácia by mala zabezpečiť väčšiu liberalizáciu trhu, napr. umožniť nedeľný predaj a rozšíriť otváracie hodiny, liberalizáciu prístupu k trhu niektorých profesií a zaviesť podmienky na zvýšenie konkurencie v priemysle. Ich prínos pre rozbehnutie gréckeho hospodárstva je značne obmedzený.
Vymáhanie dodržiavania fiškálnej zmluvy a záväzkov o dosahovaní primárneho prebytku verejných financií – ako sa uvádza – kváziautomatickým znižovaním výdavkov – je pokračovaním politiky tvrdých úspor ako doposiaľ. Ich výsledkom bol v priebehu piatich rokov 25-percentný prepad gréckeho hospodárstva. Pri uplatňovaní tzv. stabilizačných balíčkov slovenských vlád ani raz slovenské hospodárstvo nepokleslo. Výnimkou bol iba pokles hospodárstva na začiatku transformačného procesu a v rokoch finančnej a ekonomickej krízy 2008–2009.
Grécke banky sú obeťou nátlakovej politiky ECB. Obeťou sú malí a strední podnikatelia, ktorí nemajú dosť vlastných prostriedkov a bez prístupu k úverom kolabujú.Brigita Schmögnerová, bývalá ministerka financií SR
Grécky dlh medzinárodným veriteľom je okolo 250 miliárd eur. Je možné splatiť takú sumu a ak áno, za akých podmienok?
Do tejto sumy nie je ešte započítaný dlh ECB, gréckym bankám a pod hlavičkou „iný“. Spolu dosahuje až 320 mld. eur. Experti sa zhodujú v tom, že dlh je nesplatiteľný. Pokiaľ by sme sa chceli vyhnúť slovu „nesplatiteľný“, je návratný za podmienok jeho prolongácie na mnoho desiatok rokov pri nízkom úročení. Pripomeniem, že Nemecko svoj dlh z prvej svetovej vojny splatilo až v roku 2010.
Bude snaha Grékov splácať dlh aj privatizáciou ich podnikov?
Vyhlásenie lídrov eurozóny obsahuje jeden bod, podľa ktorého má vzniknúť majetkový fond, z ktorého by sa privatizáciou gréckych aktív uhrádzali záväzky Grécka voči ESM (tzv. eurovalu II). Predpokladá sa, že úhrada v prospech ESM by mala predstavovať 25 mld. eur, a z ďalších 25 mld. eur by sa použilo spolovice na rekapitalizáciu gréckych bánk a 12,5 mld. eur na investície. Táto suma je zatiaľ otázna.
Vláda premiéra Tsiprasa je tlačená Nemeckom k úsporným opatreniam. Nehrozí v Grécku, ale aj inde v Európe, že začnú viac získavať podporu extrémistické politické sily?
Európski lídri zatvárajú oči pred tým, že európsky projekt stráca masovú podporu. Naopak, do vlád už zasadli euroskeptické strany. Rast nespokojnosti so spôsobom, ako je EÚ riadená, nahráva i extrémistickým politickým silám. Francúzsko je príkladom, že takéto sily nadobúdajú na sile nielen v chudobných štátoch Európskej únie.
Grécke banky sú stále zatvorené. Čo to môže znamenať pre grécku ekonomiku?
Grécke banky sú obeťou nátlakovej politiky ECB. Obeťou sú malí a strední podnikatelia, ktorí nemajú dosť vlastných prostriedkov a bez prístupu k úverom kolabujú. Podväzuje ich i priškrtený dopyt obyvateľstva, ktoré nemá prístup ani k hotovosti.
Ako ste vnímali informácie, že jednou z možností by bol aj dočasný odchod Grécka z eurozóny a bol by vôbec možný aj jeho návrat medzi krajiny platiace eurom?
Odhliadnuc od toho, že takýto mechanizmus neexistuje, bolo by to ďalšie spochybnenie eura a oslabenie eurozóny. Nebol by to scenár, ktorý by realizovali i iní možní adepti? Dôvera investorov v euro by bola ešte viac otrasená.
Aký by mohol byť osud eura, keby Grécko odišlo z eurozóny?
Dôvera v euro by zostala otrasená, pokiaľ by sa na túto „príhodu“ nepozabudlo. Asi by vzrástli náklady financovania dlhu na trhu i pre ostatné štáty eurozóny. Straty eurozóny – ako ich spočítali analytici RBS – by sa rovnali zhruba dlhu Grécka európskym veriteľom. Grécko by svoje dlhy bolo ešte menej schopné splácať, ako je to dnes. Najťažšie dopady by boli pre Grécko, čakalo by ho niekoľko dlhých a mimoriadne ťažkých rokov. Ale najviac by utrpel kredit Európskej únie.
Slovenská vláda sa doteraz pridŕžala nemeckého postoja, že najskôr musia Gréci urobiť jasné rozhodnutia v parlamente a prijať reformy. Ako možno čítať prístup slovenských politických špičiek?
Je to snaha pochlebovať málo informovanému nemeckému i slovenskému voličovi. V Nemecku i na Slovensku sa o Grécku rozšírilo mnoho mýtov. Gréci sú údajne leniví a pritom majú jeden z najdlhších pracovných týždňov. Ich priemerný dôchodok je vyšší ako u nás, ale 45 percent dôchodcov žije na hranici biedy. Miera nezamestnanosti je viac ako 25 percent a mladých 60 percent. Netreba ich však ľutovať, môžu si údajne za všetko sami. Grécka tragédia sa nezačala v roku 2010. Začala sa vtedy, keď nemecké, francúzske, americké finančné inštitúcie a nadnárodné korporácie začali profitovať na neschopných a skorumpovaných gréckych vládach a dôverčivých Grékoch. Pokiaľ sa to dalo, s Gréckom neboli problémy.