Grékov zrejme nezachránia bez zníženia dlhov

Tretí záchranný balík pomôže Grékom podľa Medzinárodného menového fondu jedine v prípade odpustenia dlhu. Jeden z troch najsilnejších veriteľov neverí tomu, že v pondelok dohodnuté reformy spolu s pôžičkou 82 až 86 miliárd eur budú stačiť na zachránenie krachujúcej ekonomiky Grécka. Navyše v uliciach Atén včera protestovali tisíce Grékov proti v Bruseli dohodnutým reformám.

„Grécky dlh sa môže stať udržateľným len vďaka krokom, ktoré povedú k jeho zníženiu a ktoré idú ďaleko nad rámec toho, čo bola Európa doposiaľ ochotná zvážiť,“ uvádza sa v analýze Medzinárodného menového fondu poskytnutej agentúre Reuters. Tú majú už od pondelka k dispozícií vlády všetkých 19 krajín používajúcich spoločnú menu euro. Po poskytnutí tretieho záchranného balíka dlhy Grécka stúpnu zo súčasných 320 až na 406 miliárd eur. Zároveň automaticky vzrastú slovenské záruky za splácanie gréckeho dlhu zo súčasných 1,6 na 2 miliardy eur.

Spojené štáty americké s podporou Medzinárodného menového fondu (MMF) čoraz viac tlačia na udržanie Grécka v klube štátov platiacich eurom. V opačnom prípade rastie hrozba posilnenia geopolitického vplyvu Ruska v bankrotujúcom Grécku. Pre USA je takýto vývoj situácie neprijateľný, lebo práve pri pobreží Grécka je najväčšia námorná základňa NATO v Stredomorí. Navyše aj Európska únia bude potrebovať súhlas vlády v Aténach na prípadné predĺženie sankcií proti Rusku.

V MMF majú najsilnejšie slovo USA a jeho francúzska šéfka Christine Lagardeová. Francúzky prezident Francois Hollande stojí na čele južného krídla eurozóny súhlasiaceho so škrtaním gréckeho dlhu. Na opačnom konci stojí nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá s podporou severného krídla, v ktorom je aj Slovensko, odmieta Grékom odpustiť splatenie čo i len jediného eura. Ako prijateľný kompromis sa javí takzvaná reštrukturalizácia gréckeho dlhu.

„Reštrukturalizácia dlhu je možná, čo by znamenalo predĺženie gréckeho oficiálneho dlhu vrátane dočasného pozastavenia splácania dlhov a ďalšieho zníženia úroku,“ uviedol Koen De Leus, analytik bankovej skupiny KBC.

Pre súčasné problémy Gréci nevrátili Medzinárodnému menovému fondu už dve pôžičky vo výške 1,95 miliardy eur. „Napriek tomu, že Atény sa v pondelok neobťažovali uhradiť už druhú splátku Medzinárodnému menovému fondu, japonskej banke Mizuho splatili takmer 100 miliónov dolárov. Grécko si očividne dokázalo dobre spočítať, kto naň vezme palicu a kto nie,“ povedal ekonomický analytik v spoločnosti Next Finance Jiří Cihlář.

Súkromná banka môže po nesplatení pôžičky spustiť takzvaný krížový bankrot. „Následne by sa všetky dlhy gréckej vlády stali okamžite splatné, čo si v Aténach neželá absolútne nikto. Krížovým bankrotom by navyše Grécko získalo od ratingových agentúr nálepku oficiálneho bankrotu,“ pokračoval Cihlář. Medzinárodný menový fond totiž nesplatenie gréckeho dlhu vo výške 1,95 miliardy eur označuje ako omeškanie so splátkami. „Ratingové agentúry zase omeškané platby Medzinárodnému menovému fondu neoznačujú ako úverovú udalosť,“ priblížil Cihlář.

Zdanlivá hra so slovíčkami je pre grécku ekonomiku mimoriadne dôležitá, lebo po oficiálnom vyhlásení bankrotu nebudú môcť do ekonomiky investovať takmer žiadni investori. Dnes pritom grécke banky získavajú hotovosť predajom gréckych dlhopisov špekulujúcim americkým investorom. Gréckej vláde sa vyvolaním súčasného chaosu podarilo spôsobiť len za mesiac máj päťpercentný prepad priemyslu.

Ľudia v Aténach včera protestovali proti tomu, že grécky premiér Alexis Tsipras nakoniec súhlasil so zrušením všetkých zákonov prijatých bez súhlasu veriteľskej trojky. Vládna Syriza nekonzultovala s Európskou centrálnou bankou, Európskou komisiou a Medzinárodným menovým fondom napríklad opätovné priatie 9-tisíc štátnych zamestnancov.

Opätovné prepustenie z práce znovu hrozí napríklad gréckym upratovačkám, školníkom či všetkým zamestnancom štátnej televízie. Ľudí navyše čaká zdražovanie spôsobené odsúhlaseným zvýšením dane z pridanej hodnoty z 13 na 23 percent či zvyšovanie veku odchodu do penzie až na 67 rokov.

Grécky parlament plánoval tvrdé reformy schváliť včera o jedenástej v noci, čo je po vytlačení dnešného vydania denníka Pravda. Aj v prípade odsúhlasenia dohodnutých opatrení ostanú dnes zatvorené grécke banky a ľudia si aj naďalej môžu z bankomatov vybrať maximálne 60 eur za deň. K otvoreniu gréckych bánk príde jedine v prípade, že rokovanie guvernérov Európskej centrálnej banky odsúhlasí zvýšenie hotovosti pre grécke banky. Aktuálny strop je stanovený na 89 miliárd eur, čo viedlo k obmedzeniu výberov a problémom s vyplácaním penzií.

Grécky premiér Tsipras najprv ľudí v referende vyzýval na odmietnutie úspor vo výške 8 až 9 miliárd eur. Na pondelkovom summite lídrov eurozóny kapituloval a nakoniec súhlasil s úsporami vo výške 12 až 13 miliárd eur, privatizáciou gréckeho majetku za 50 miliárd eur a so zavedením tvrdých reforiem. Za to Gréci získali tretí záchranný balík vo výške 82 až 86 miliárd eur. Ďalej v najbližších troch až piatich rokoch získajú z eurofondov na podporu ekonomického rastu až 35 miliárd eur a tieto peniaze nebudú musieť nikomu vracať.

Aktuálny nedostatok peňazí v Grécku má preklenúť pôžička z dočasného eurovalu vo výške 7 miliárd eur. V ňom však za dlhy Grécka ručia aj krajiny nachádzajúce sa mimo eurozóny, čo vyvolalo ostrý protest Veľkej Británie a Českej republiky.

„Obavy krajín neplatiacich menou euro počujeme, chápeme a hľadáme spôsoby, ako ich vyriešiť,“ povedal podpredseda Európskej komisie Dombrovskis. Medzi zvažovanými možnosťami je využitie ziskov Európskej centrálnej banky z gréckych dlhopisov či financovanie prostredníctvom európskeho rozpočtu. „Nemôžem ísť viac do detailov. Ide o diskutované varianty,“ prehlásil Dombrovskis.