Ľudia viac vyhľadávajú bývanie na okraji miest

Ľudia sú väčšmi otvorení možnosti presťahovať sa z mesta na vidiek ako v minulosti. Pri zmene bydliska sú však vo svojich požiadavkách na bývanie náročnejší. Mestský spôsob života si totiž so sebou prenášajú aj do okrajových častí miest.

17.07.2015 06:00
byt, koliba, byvanie, dom Foto: ,
Centrá miest už tak nelákajú. Veľa ľudí dáva prednosť bývaniu v okrajových štvrtiach alebo na dedinách.
debata (2)

Ľudia sú väčšmi otvorení možnosti presťahovať sa z mesta na vidiek ako v minulosti. Pri zmene bydliska sú však vo svojich požiadavkách na bývanie náročnejší. Mestský spôsob života si totiž so sebou prenášajú aj do okrajových častí miest.

„Do okrajových častí miest sa sťahujú najmä solventnejšie skupiny obyvateľstva, pričom ale nedochádza k integrácii k miestnej komunite.“
sociológ Stanislav Buchta

Príkladom bývania na dedine, a predsa v meste je novovznikajúca štvrť Záhorské sady na okraji Bratislavy. Výstavbou radových domov sa investori z Penty snažia priblížiť ľuďom, ktorí chcú bývať v pokojnejšej časti mesta, ale zároveň chcú mať k dispozícii všetky jeho služby. V uzavretom areáli s kompletne riešenou infraštruktúrou sa nachádza napríklad vonkajšie fitnescentrum, detské ihrisko či komunitné centrum s grilom. V stráženom objekte by mala v budúcnosti pribudnúť aj škôlka, prípadne potraviny.

Potenciál v zahusťovaní mestských štvrtí radovými zástavbami vidí aj konateľ realitnej spoločnosti MGM Investments Mário Glos. „Táto forma bývania ponúka pre zaneprázdneného klienta ideálnu kombináciu mestského typu bývania s čiastočným komfortom rodinného domu. Výhodou je zase menšia vynútená starostlivosť o okolie domu, ako je napríklad kosenie trávnika. Pokles záujmu ale jednoznačne vnímam v prípade starších rodinných domov v zástavbe na vidieku,“ tvrdí Glos.

Trend, pri ktorom pracujúca populácia odchádza z väčších miest do ich okrajových častí, dlhší čas pozoruje aj sociológ Stanislav Buchta. Hoci sú títo ľudia ochotní zmeniť svoju trvalú adresu, mestského životného štýlu sa dobrovoľne vzdávajú len málokedy. Po presťahovaní sa z paneláka musia neraz čeliť nepochopeniu zo strany miestnych autorít, ktorou môže byť starosta obce.

"Do okrajových častí miest sa sťahujú najmä solventnejšie skupiny obyvateľstva, pričom ale nedochádza k integrácii k miestnej komunite. Títo ľudia žijú v podstate mestským spôsobom života a len veľmi málo sa angažujú v lokálnom prostredí vidieckej obce. Od obce zároveň požadujú, aby im zabezpečila predškolské zariadenia, obchody či dopravu,“ vysvetľuje Buchta.

S tendenciou takzvanej suburbanizácie sa sociológovia stretávajú hlavne na západnom Slovensku v mestách, ako sú Senec, Pezinok alebo Malacky. Podobne zmýšľajú aj ľudia z okolia Košíc a Banskej Bystrice. Opačný prípad je však v regiónoch na severe Slovenska, kde stále platí, že podmienky na bývanie nediktuje dobový vkus, ale trh práce.

"Mladí, ktorí pochádzajú z chudobnejších oblastí Slovenska, nemajú problém opustiť dedinu a odsťahovať sa za prácou aj do väčšieho mesta. Bytová situácia je ale taká náročná, že trvalé bydlisko si hľadajú len s pomocou veľkej hypotéky.

Väčšina z nich sa preto musí zo začiatku uskromniť a bývať v podnájme spolu s ďalšími ľuďmi," pokračuje sociológ, ktorý nevylučuje možnosť, že niektorí z nich sa vrátia späť na dedinu. „V ich prípade ale vždy väčšmi zaváži výhodná pracovná ponuka v meste,“ uzatvára Buchta.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #bývanie #vidiek #vysťahovalectvo