Teda, ak krajinu opäť postaví na nohy, urobí jej dlh udržateľným a umožní, aby Grécko opäť mohlo získavať peniaze na finančných trhoch. V rozhovore s francúzskou rozhlasovou stanicou Europe 1 to povedala šéfka MMF Christine Lagardeová.
"Kompletný program pomoci má dve časti – jednu grécku, ktorá so sebou nesie hlbokú reformu gréckej ekonomiky. To znamená udržanie rozpočtu v stave, ktorý je zdravý a poskytne krajine dôveryhodnosť; tá druhá časť je veriteľská, ktorá so sebou nesie poskytnutie financií a reštrukturalizáciu dlhu na zmiernenie záťaže, "vysvetlila Lagardeová.
Šéfka MMF tiež potvrdila svoj názor, že Grécko potrebuje nejakú formu oddlženia. Dodala však, že to nemusí byť priamo zoškrtanie dlhov, ale aj iné opatrenia, napríklad výrazné predĺženie alebo odklad splatnosti úverov a zníženie úrokov.
Lagardeová podľa agentúry Reuters tiež povedala, že považuje za „pravdepodobné“, že by grécke banky mohli otvoriť podľa plánu v pondelok. Tento termín ale krátko predtým spochybnil člen Rady guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) Ewald Nowotny, ktorý uviedol, že je potrebné ešte niektoré veci preveriť a že termín znovuotvorenia gréckych bánk nie je pevne stanovený.
Silne zadlžené Grécko sa stalo prvou vyspelou krajinou, ktorá MMF prestala včas splácať dlhy. Grécko teraz menovému fondu celkom dlhuje 1,6 miliardy SDR (približne dve miliardy eur). SDR je skratka pre zvláštne práva čerpania, čo je zúčtovacia jednotka MMF.
Kým bude Grécko fondu dlhovať, nemôže od neho dostať ďalšie financie. Podľa skoršieho vyjadrenia hovorcu fondu sa bude vedenie MMF v „najbližších týždňoch“ zaoberať žiadosťou Grécka o predĺženie termínu pre uhradenie júnovej splátky. Grécko je najväčším dlžníkom MMF.
Ministri financií eurozóny sa tento týždeň v podstate dohodli na poskytnutí novej trojročnej finančnej pomoci zadlženému Grécku z Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM). Rokovania o detailoch v poradí už tretieho záchranného programu sa budú môcť začať až po tom, keď sa skončia nutné schvaľovacie procedúry v krajinách eurozóny. Program v objeme až 86 miliárd eur má Grécko ochrániť pred bankrotom a odchodom z eurozóny.