Čerstvé potraviny to rozhodne nie sú. Ľudia, ktorí majú čoraz menej voľného času, si takto síce urýchlia a niekedy aj zlacnia prípravu jedla, môže sa to však neskôr prejaviť na nedostatočnom prísune dôležitých látok v organizme.
Podľa údajov Štatistického úradu SR priemerný Slovák vlani zjedol 165 kilogramov mliečnych výrobkov a 1,4 kilogramu strukovín. Za posledných 15 rokov však spotreba týchto potravín klesla viac ako o štvrtinu. A navyše tieto dôležité látky stále viac prijímame aj z polotovarov. Tento trend by sa tak s dávkou zveličenia dal pripodobniť k deju slávneho francúzskeho filmu ešte z roku 1976 – Krídelko alebo stehienko, v ktorom v hlavnej úlohe Louis de Funès ako nekorunovaný kráľ labužníkov inkognito navštevuje reštaurácie a bojuje proti úhlavnému odporcovi tradičnej kuchyne.
Odborníci upozorňujú, že tento kurz stanovujú ľudia podľa toho, čo si vložia do košíka. Obchod sa tomu prispôsobuje, podobne ako napríklad aj výrobcovia obalov. Jeden z nich nedávno vymyslel nový obal, ktorý zabezpečuje predĺženie životnosti produktu na dva roky.
Kým v minulosti mali hlavne ľudia žijúci na dedinách vo zvyku dopestovať si ovocie a zeleninu vo svojej záhradke, v súčasnosti podľa názorov sociológov nasledujeme západný trend a z čerstvých kvalitných surovín varíme menej. Súvisieť to môže práve so zmenou stravovacích návykov, pod ktoré sa podpísalo najmä rýchlejšie životné tempo, spôsobené pracovným vypätím.
"Na prípravu pokrmov z kvalitných čerstvých surovín nezostáva ľuďom popri pracovnom zhone čas, a preto sa uchyľujú k stravovaniu v reštauráciách s rýchlym občerstvením či k vareniu z polotovarov,“ konštatuje sociológ Stanislav Buchta.
Nie vždy však zákonite musí ísť len o neochotu stráviť voľné chvíle za sporákom. Lacné vývarovne alebo reštauračné zariadenia rýchleho občerstvenia sa stávajú miestom, ktoré nielen počas obedných prestávok zapĺňa predovšetkým komunita mladých ľudí.
"V ich prípade ide hlavne o moderný životný štýl, ktorý je charakteristický pre krajiny západnej Európy a postupne sa dostáva aj k nám na Slovensko,“ hovorí Buchta.
Soľ nie je vždy nad zlato
Nový spôsob života sa stáva podnetom pre výrobcov pokrmov, ktorých príprava si nevyžaduje špeciálne kulinárske schopnosti. Takto kupované jedlá sa vo väčšine prípadov len ohrejú v mikrovlnke alebo zalejú horúcou vodou. Hoci samotný fakt, že jedlo sa predáva v kartónovej škatuli či konzerve, ho automaticky nepredurčuje na to, aby bolo aj škodlivé pre naše zdravie, ľudia by mali spozornieť pri čítaní jeho zloženia na etikete. Instantné či inak spracované potraviny totiž obsahujú množstvo dochucovadiel a chemických prísad, ktorými sa výrobcovia snažia predĺžiť ich životnosť. Veľkým nepriateľom pre ľudský organizmus vie byť hlavne soľ, ktorá nemusí byť vždy nad zlato, tvrdí odborník na výživu Peter Minárik. Oficiálne štatistiky hovoria o tom, že priemerný Slovák spotrebuje ročne asi šesť kg soli.
"Ľudia prijímajú veľa potravín, ktoré sú už obohatené o soľ, čo znamená, že si ich nedochucujú sami. Navyše, keď si človek pripraví vývar z čerstvých surovín, má na rozdiel od instantnej polievky istotu, že presne vie, čo v ňom je,“ vysvetľuje Minárik.
Podľa odborníka teda nie je problémom to, že výrobcovia zbavia polievku vody, ale obsah látok, ktoré nekorešpondujú so zásadami zdravej výživy. "Nič by sa rozhodne nemalo preháňať, tobôž nie konzumácia instantných jedál. Každý prípad je však individuálny a nemôžeme všetkých výrobcov hádzať do jedného vreca,“ spresňuje Minárik.
Odborník na výživu by však uvítal prísnejšie pravidlá pre veľké podniky, ktoré zarábajú na rýchlom stravovaní. Jednou z možností by mohli byť napríklad limity pre obsah transmastných kyselín v potravinách, ktoré škodia ľudskému organizmu hlavne v spojitosti so srdcovo-cievnymi ochoreniami. Zákonom, ktorý ešte v roku 2003 prijalo ako prvé Dánsko, sa zakazuje dodávanie olejov a tukov s obsahom transmastných kyselín vyšším ako dve percentá.
"Žiaľ, neviem o žiadnych iných krajinách v Európskej únii, ktoré by vo svojej legislatíve mali niečo podobné,“ hovorí Minárik. Transmastné kyseliny vznikajú napríklad zahrievaním olejov pri fritovaní či vysmážaní, ale tiež stužovaním rastlinných olejov pri výrobe nátierkových tukov.
Obchod a obaly idú za spotrebiteľmi
Výrobcovia sa snažia spotrebiteľa motivovať k nákupu aj pútavým obalom, ktorý by mal u zákazníka vyvolať pozitívne emócie. Túto skutočnosť si uvedomujú aj firmy zaoberajúce sa balením potravín, a preto na trh stále prichádzajú s novými možnosťami, ktorými sa chcú odlíšiť od konkurencie.
Napríklad nadnárodná spoločnosť Tetra Pak najnovšie zavádza papierový obal na potraviny, ako sú zelenina, fazuľa, produkty z paradajok, omáčky či polievky. Produkty, ktoré ľudia najčastejšie kupujú v konzervách, sklenených nádobách alebo vo vreckách, budú obchody ponúkať aj v kartónovom obale. Má ísť o lacnejšiu a ekologickejšiu alternatívu ku klasickým konzervovým obalom. Tetra Pak v Maďarsku navýšila výrobnú kapacitu závodu prostredníctvom investície vo výške 47 miliónov eur. Rozširuje tým portfólio kartónových obalov vo fabrike Budaörs, v ktorej bude odteraz vyrábať aj obaly s prelaminovanými otvormi.
Obchod reaguje na požiadavky zákazníka. "Predaj potravín bol odjakživa postavený hlavne na farebnosti a tvare obalov, pričom sa vždy kládol dôraz na city zákazníka. Dlhoročné prieskumy ukazujú, že slovenský spotrebiteľ pozitívne reaguje hlavne na ponuku so zvláštnym dizajnom, ktorá je odlišná od štandardného sortimentu,“ vysvetľuje Ľubomír Drahovský zo spotrebiteľskej agentúry Terno.
Hoci sa konzervované potraviny vyznačujú dlhou trvanlivosťou s vysokým dátumom spotreby, čerstvým surovinám nemôžu ani zďaleka konkurovať. Tradičný model dediny spojený s varením z kvalitných domácich surovín stále platí v prípade viacgeneračných domov.
"Nie je žiadnym prekvapením, ak pod jednou strechou spolu žijú aj dve či tri generácie rodín. Varenie väčšinou pripadne na starosť starým rodičom, ale závisí to aj od toho, či v domácnosti pomáhajú, alebo nie. Keď sa ale mladí vrátia domov, väčšinou je už navarené,“ uzatvára Buchta.