Penzionovaná fyzioterapeutka zo Slovenska Božena Vargová nechápe, prečo by mala jej krajina pomáhať Grékom, ktorí často zarábajú dvakrát viac ako Slováci a narobili si dlhy. „Nemám pocit, že by sme Grécku niečo mali dávať,“ povedala Vargová, ktorej dôchodok je 370 eur mesačne, zatiaľ čo priemerný dôchodok v Grécku je 833 eur.
Pri horúcom spore o to, či by eurozóna mala pomôcť Grécku z ťažkostí, niektorí sympatizanti Atén zarámovali debatu len ako patovú situáciu medzi bohatým a chudobným – rozumejme bohatým Nemeckom ponižujúcim chudobou sužované Grécko. V prípade Slovenska a ďalších bývalých komunistických krajín, ktoré sú teraz členmi eurozóny, je však rozdiel v postoji voči Grécku v niečom inom, nie v bohatstve, ale v postoji k dlhu a ochote prinášať obete.
Toto vnímanie priepasti v hodnotách by mohlo byť najväčšou hrozbou už tak otrasenej jednoty eurozóny, a je výrazne viditeľné v Nitre, meste s 85 000 obyvateľmi na juhozápade Slovenska.
Šesťdesiatročná Vargová a jej manžel, ktorý pracuje ako masér, predali svoj štvorizbový byt v Nitre a presťahovali sa do lacnejšieho domu v neďalekej dedine, aby si znížili životné náklady. Vargová, ktorá po 40 rokoch práce odišla do dôchodku, sa domnieva, že je čas, aby Gréci pocítili časť utrpenia, ktorým si niektorí Slováci prešli v čase, keď sa ich krajina transformovala po páde komunizmu.
„Žili si nad pomery, teraz si musia uťahovať opasky,“ hovorí na adresu Grékov Vargová.
Slovenskí politici často vyjadrovali svoj nesúhlas s požiadavkami Atén. Premiér Robert Fico povedal, že by bolo nemorálne odpísať akúkoľvek výšku gréckeho dlhu a vyjadril sa, že ak Atény nebudú plniť dohodnuté podmienky, malo by Grécko z eurozóny odísť. Poznamenal, že Slovensko si prešlo tiež ťažkou cestou v čase, keď jeho ekonomika bola slabšia ako tá grécka, a keď to mohlo urobiť Slovensko, môžu to urobiť aj iné krajiny. Gréci podľa neho tiež musia zaplatiť daň za to, ako sa správali v minulosti.
Po prudkom poklese gréckej ekonomiky v minulých rokoch Slovensko predstihlo Grécko v hrubom domácom produkte na hlavu. Ten podľa údajov Eurostatu za minulý rok na Slovensku predstavoval 76 percent priemeru EÚ, kým v Grécku 72 percent priemeru.
V údajoch o príjmoch domácností však Slovensko stále zaostáva. Minimálna mzda na Slovensku je 380 eur, zatiaľ čo v Grécku 684 eur, upozorňuje agentúra Reuters. Priemerný dôchodok na Slovensku je 408 eur. Dokonca aj po úprave je podľa údajov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) priemerná mzda v Grécku stále o 25 percent vyššia ako na Slovensku.
S mesačnou penziou 437 eur je na tom šesťdesiatsedemročná vdova Mária Halmešová lepšie ako väčšina dôchodcov na Slovensku v jej veku, ktorí žijú sami. Napriek tomu má problémy, aby vyšla. Dve hodiny denne upratuje kancelárie a byty, aby si zvýšila príjem. „Miniete 200 eur za nájom a energiu, potraviny sú veľmi drahé, som šťastná, že nepotrebujem lieky. Aj tak by mi bez privyrobenia penzia nestačila na zaplatenie všetkých účtov,“ hovorí.
Slovensko si na začiatku tohto tisícročia prešlo ťažkým obdobím trhových reforiem, ktoré okrem iného zjednodušili prepúšťanie zamestnancov a zefektívnili daňový systém. Podobné reformy teraz majú urobiť Atény v rámci podmienok medzinárodnej pomoci. Svetová banka vďaka procesu reforiem označila Slovensko v roku 2004 za najväčšieho svetového reformátora. Zmeny boli na začiatku pre obyvateľov Slovenska ťažké, podarilo sa však vďaka nim prilákať investorov, zvýšiť vývoz a rast a udržať dlh pod priemerom eurozóny.
Halmešová, ktorá tieto búrlivé zmeny prežila, tak má len málo pochopenia pre obyvateľov Grécka protestujúci proti podmienkam pomoci od ostatných členov eurozóny. „Keď Slovensko prechádzalo týmito bolestivými reformami, ktoré ľudí vysávali, neboli žiadne masové protesty, žiadne štrajky,“ upozorňuje. „To nie je solidarita, keď taká malá krajina má prispievať Grécku,“ dodáva.