Prázdne výklady sú znovu bežným rysom gréckych miest a obcí kvôli poslednej kríze, ktorá vyvolala obavy o budúcnosť Grécka v eurozóne a spôsobila, že ľudia prestali míňať, píše agentúra AP.
V Prasinudisovej štvrti Kukaki z hlavnej komerčnej ulice zmizli pekáreň, obchod s potravinami, holičstvo a niekoľko obchodov s odevmi. Všetci sú obete krízy. „To je pre Grécko koniec,“ hovorí Prasinudis. „Nespamätáme sa ďalších 50 rokov.“
Ekonomický prepad sa zhoršil po rozhodnutí gréckej vlády na konci júna zaviesť prísnu kontrolu nad voľným pohybom peňazí a obmedziť limit pre výber peňazí z bankomatov na 60 eur denne. Aj keď sa banky tento týždeň po troch týždňoch opäť otvorili, limit pre výber z bankomatov sa nezmenil a hotovosti je málo. Pre ekonomiku, kde je platenie hotovosťou štandardom, je to obrovský problém.
Prasinudisova manželka a jedenásťročná dcéra sa už presťahovali do Nemecka. Ironicky do krajiny, ktorú mnohí obviňujú z ekonomických a sociálnych problémov sužujúcich Grécko. „Dúfam, že sa moja dcéra naučí nemecky a nevráti sa späť,“ hovorí opravár, ktorý sedí na chodníku pred svojou opravovňou a popíja kávu. „Ani na prázdniny.“
Majiteľ železiarstva Kostas Kitsos dodáva, že jeho predaj prudko klesol od 29. júna, keď bola zavedená kontrola pohybu kapitálu. „Ľudia prichádzajú do obchodu, ale len sa pýtajú na cenu a nič nekupujú,“ hovorí. „Každý sa bojí míňať peniaze, pretože nevie, čo sa stane.“
Grécko nemá od jari 2010 prístup na zahraničné dlhopisové trhy a pri splácaní svojich starých dlhov musí spoliehať na peniaze zo záchranných úverov. Výmenou za záchranné úvery však krajina musela prijať prísne úsporné opatrenia, ako sú znižovanie štátnych výdavkov a zvyšovanie daní. Dopady sú obrovské. Zanikol milión pracovných miest, prevažne v súkromnom sektore, čo je zhruba pätina celkovej pracovnej sily krajiny.
Potom, čo sa vlani objavili známky stabilizácie, začala grécka ekonomika opäť klesať a nezamestnanosť zostáva vysoká. Miera nezamestnanosti je stále nad 25 percentami a bez práce je viac ako polovica mladých do 25 rokov.
Spolu s obmedzením pohybu kapitálu vláda zaviedla nové kolo úspor. Stúpla daň z pridanej hodnoty a odvody pre podniky. V platnosti zostali mimoriadne dane pre domácnosti, ktoré znižujú ich disponibilné príjmy.
Maloobchodné zväzy sa obávajú návratu do doby okolo roku 2012, kedy bola miera nezamestnanosti na vrchole a prudko vzrástol počet firemných bankrotov. Za päť rokov od prvého záchranného balíka od partnerov Grécka v eurozóne a Medzinárodného menového fondu skrachovalo podľa Národného zväzu gréckeho obchodu 85 000 maloobchodných spoločností a príjmy sektora sa znížili o 45 percent.
Šéf Aténskej obchodnej komory Konstantinos Michalos napísal tento týždeň list na ministerstvo financií, kde naliehal na vládu, aby urýchlene prijala opatrenia na pomoc podnikom, aby zostali otvorené, najmä tým podnikom, ktoré majú problémy s dovozom tovaru zo zahraničia. „V podstate sa bankové prázdniny neskončili,“ napísal. „Väčšina gréckych spoločností je polkrok od odchodu z podnikania.“